Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 286/2013
PDF · 105.65 KB
No categories available
IV. ÚS 286/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2693/2008,
ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 183/2012 a jeho
uznesením zo 7. augusta 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2693/2008,
ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 CoE 183/2012 a jeho uznesením zo 7. augusta 2012 (ďalej
aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,
resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom
postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a návrh
sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky
na úhradu peňažných pohľadávok a uložil dlžníkovi povinnosť platiť, bola dlžníkovi
na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke
pohľadávku spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať
sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
exekučného titulu (rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, pozn.).
Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu
jej vykonávania následne ex offo exekúciu uznesením sp. zn. 4 Er 2693/2008 z 12. júna
2012 vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky bolo napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 4 CoE 183/2012
zo 7. augusta 2012.
Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim
z postupu okresného súdu a krajského súdu a z napadnutého uznesenia krajského súdu,
ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych
ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci,
a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných
na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie
v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým
skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho,
aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu potreby
podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach
konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, napadnuté uznesenie
krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil,
že 6. decembra 2012, teda v ten istý deň, bola ústavnému súdu doručená sťažnosť
sťažovateľky vedená pod sp. zn. Rvp 14462/2012, ktorou žiadala o vydanie rozhodnutia,
ktorým by rovnako ako v prípade tejto sťažnosti ústavný súd vyslovil okrem iného
aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2693/2008,
ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 183/2012, zrušil
uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 CoE 183/2012 zo 7. augusta 2012, ktorým bolo
potvrdené uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky,
a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh
nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14462/2012 a sp. zn.
Rvp 14464/2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta postupy okresného súdu
a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť
porušenie tých istých práv, priznať rovnakú výšku finančného zadosťučinenia a priznať
úhradu trov konania. V sťažnosti zo 6. decembra 2012 vedenej pod sp. zn. Rvp 14462/2012
navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z ústavy,
resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutie okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia tejto sťažnosti
ústavnému súdu, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína,
t. j. 6. decembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. Rvp 14462/2012
konanie začaté v ten istý deň. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažnosti vedenej
pod sp. zn. Rvp 14464/2012 ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona
o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť vedená
pod sp. zn. Rvp 14462/2012 obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu
než sťažnosť sp. zn. 14464/2012 doručená ústavnému súdu v ten istý deň, keďže obe
sťažnosti obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu, resp. postupom krajského súdu a obsahujú návrh na
zrušenie totožného rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania.
Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažnosti a jej celkové odmietnutie podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou
v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. mája 2013