Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 287/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a tiež porušenie a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. apríla 2012,

ako aj porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. augusta 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F, s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa

a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a

dohovoru postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. apríla 2012 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa

a a práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. augusta 2012 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,

resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom

postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a návrh

sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky

na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkovi povinnosť platiť, bola dlžníkovi

na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke

pohľadávku spoločne s príslušenstvom. Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka

bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom

prostredníctvom exekúcie na podklade exekučného titulu (rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu, pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu uznesením

sp. zn. z 27. apríla 2012, vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Na základe

odvolania sťažovateľky bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 7. augusta 2012.

Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim

z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň podáva vlastnú

interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne veci, ktoré tvorili

právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu

a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení

uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené

konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru

Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali

ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom konaní

sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd

nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol

k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal

závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu

preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym

spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

a tiež porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a napadnutým uznesením, ako aj porušenie jej základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým

uznesením, napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zruší a vec vráti

na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu

trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil,

že 6. decembra 2012, teda v ten istý deň, bola ústavnému súdu doručená sťažnosť

sťažovateľky vedená pod sp. zn. , ktorou žiadala o vydanie rozhodnutia,

ktorým by rovnako ako v prípade tejto sťažnosti ústavný súd vyslovil okrem iného

aj porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , zrušil

uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 7. augusta 2012, ktorým bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky,

a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. a sp. zn.

Rvp 14465/2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta postupy okresného súdu

a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť

porušenie tých istých základných práv, priznať rovnakú výšku finančného zadosťučinenia

a priznať úhradu trov konania. V sťažnosti zo 6. decembra 2012 vedenej pod sp. zn.

Rvp 14465/2012 navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv

vyplývajúcich z , resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutie okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia tejto sťažnosti

ústavnému súdu, kedy podľa konanie začína,

t. j. 6. decembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn.

konanie začaté 6. decembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažnosti

vedenej pod sp. zn. ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b)

. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť sp. zn.

Rvp 14465/2012 doručená 6. decembra 2012 obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu,

ako aj formuláciu petitu než sťažnosť sp. zn. doručená ústavnému súdu

6. decembra 2012, pretože o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1

, práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu, ako aj podľa

a dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy,

ak by ústavný súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu

niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46

až , resp. v spojení s ich porušením.

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažnosti a jej celkové odmietnutie podľa § 25

ods. 2 ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou

v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2013