Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 354/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. U., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného obchodnou

spoločnosťou M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. M. M., PhD., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti jeho väzby a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. U. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2013

doručená sťažnosť M. U., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

obchodnou spoločnosťou M., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. M. M.,

PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo

8/2013 v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti jeho väzby.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je obvinený zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu lúpeže spáchanej organizovanou skupinou podľa § 11 ods. 3

k , a s poukázaním na

a v súbehu so skutkom prečinu poškodzovania

cudzej veci podľa a skutkom prečinu

šírenia poplašnej správy podľa a v trestnom konaní

vedenom pod ČVS: ORP-319/OVK-SN-2012.

Uznesením okresného súdu sp. zn. v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) .

Sťažovateľ podal 29. januára 2013 žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá bola

Okresnej prokuratúre Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) doručená 30. januára 2013,

ktorú odôvodnil nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a z nej vyplývajúcej

nezákonnosti ďalšieho trvania jeho väzby.

Okresná prokuratúra sťažovateľovi upovedomením z 5. februára 2013 doručeným mu

11. februára 2013 oznámila, že jeho žiadosti o prepustenie z väzby nevyhovela, a preto

ju predložila na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 19. februára 2013 (ďalej len „uznesenie z 19. februára 2013“)

zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby a zároveň rozhodol, že väzba

sťažovateľa nemôže byť nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V odôvodnení uznesenia z 19. februára 2013 okresný súd uviedol, že: «... aj napriek

určitému „pozdržaniu“ vykonávania procesných úkonov v mesiaci december 2012 sa

v predmetnej veci postupuje v súlade s požiadavkou prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných vecí.»

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že väzba u neho začala plynúť už

20. novembra 2012 a do dňa podania jeho žiadosti o prepustenie z väzby, t. j. do 29. januára

2013 bol v jeho veci vykonaný len jeden dôkaz, a to vypracovanie znaleckého posudku

Kriminalisticko-expertíznym Policajného zboru Košice, ktorý mu bol doručený

prostredníctvom ním zvoleného obhajcu 10. januára 2013.

Proti uzneseniu z 19. februára 2013 (doručenému sťažovateľovi 28. februára 2013)

podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu priamo do zápisnice v zákonom

ustanovenej lehote sťažnosť, ktorej písomné dôvody okresnému súdu zaslal už 21. februára

2013, t. j. ešte predtým, ako mu bolo doručené písomné vyhotovenie tohto uznesenia.

Krajský súd o sťažovateľovej sťažnosti rozhodol až uznesením sp. zn.

z 12. marca 2013, t. j. po uplynutí 3 týždňov od prijatia uznesenia okresného súdu

z 19. februára 2013. Spis v predmetnej veci spolu s vypracovaným uznesením krajského

súdu z 12. marca 2013 bol okresnému súdu vrátený až 26. marca 2013.

Z uvedeného vyplýva, že vypracovanie uznesenia krajského súdu z 12. marca 2013

a jeho následné doručenie okresnému súdu trvalo presne dva týždne (uznesenie krajského

súdu z 12. marca 2013 bolo sťažovateľovi doručené 9. apríla 2013) a ďalšie dva týždne

potreboval okresný súd na doručenie tohto uznesenia sťažovateľovi.

Podľa sťažovateľa s ohľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby trvalo od 30. januára 2013 (doručenie jeho žiadosti o prepustenie

z väzby okresnej prokuratúre) až do 9. apríla 2013 (doručenie uznesenia krajského súdu

sťažovateľovi), t. j. spolu 70 dní, možno konštatovať, že postupom okresného súdu

a krajského súdu sa „nevyhovelo požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby v zmysle a 5 a Dohovoru“.

Postup okresného súdu a krajského súdu v konaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby z 29. januára 2013 spôsobil, že sťažovateľ nemal možnosť opätovne požiadať

o prepustenie z väzby a kontrolovať zákonnosť svojej väzby v mesačnej periodicite, čím

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a 5 , ako aj práva podľa

čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby

vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti jeho väzby došlo

k porušeniu jeho základných práv podľa a 5 a práva podľa

dohovoru, uznesenie krajského súdu z 12. marca 2013 v časti týkajúcej sa sťažovateľa zruší

a vec vráti na ďalšie konanie, alternatívne uznesenie krajského súdu z 12. marca 2013 zruší

v časti týkajúcej sa sťažovateľa a krajskému súdu prikáže prepustiť ho na slobodu, prizná

mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania v sume

331,13 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základných práv

podľa a 2 , ako aj práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti sťažovateľovej

väzby. K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd

a krajský súd nerozhodli o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu urýchlene.

Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej sa

zaoberal požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby aj

z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade

však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle

a 5 , resp. dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,

ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania

presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne

(, ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva nasledujúci chronologický priebeh konania

o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby:

- 29. januára 2013 – okresnej prokuratúre bola doručená žiadosť o prepustenie z väzby

sťažovateľa,

- 11. februára 2013 – sťažovateľovi bolo doručené upovedomenie okresnej prokuratúry

z 5. februára 2013,

- 19. februára 2013 – okresný súd uznesením zamietol sťažovateľom podanú žiadosť

o jeho prepustenie, sťažovateľ podal priamo do zápisnice na okresnom súde sťažnosť proti

uzneseniu okresného súdu,

- 21. februára 2013 – sťažovateľ zaslal okresnému súdu doplnenie dôvodov svojej

sťažnosti,

- 28. februára 2013 – sťažovateľovi bolo doručené uznesenie okresného súdu

z 19. februára 2013,

- 12. marca 2013 – krajský súd uznesením zamietol sťažovateľovu sťažnosť proti

uzneseniu okresného súdu z 19. februára 2013,

- 26. marca 2013 – spis v predmetnej veci bol vrátený späť okresnému súdu spolu

s uznesením okresného súdu z 19. februára 2013,

- 9. apríla 2013 – sťažovateľovi bolo doručené uznesenie krajského súdu z 12. marca

2013.

Sám sťažovateľ v sťažnosti namieta, že konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

trvalo od 30. januára 2013 do 9. apríla 2013 spolu 70 dní, z čoho vyvodil, že dĺžka

rozhodovania o tejto žiadosti presiahla lehotu jedného mesiaca pripadajúcu na konanie

na jednom stupni súdu zodpovedajúcu požiadavke urýchlenosti konania.

Z priebehu konania v tejto veci je zrejmé, že rozhodovanie okresnej prokuratúry

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby trvalo v tomto prípade 13 dní. Vzhľadom

na skutočnosť, že okresná prokuratúra v danom prípade nevydáva rozhodnutie, ktoré by

muselo byť náležite formálne odôvodnené, postup okresnej prokuratúry nemožno

považovať za taký, ktorý by zodpovedal požiadavke urýchlenosti rozhodovania

o zákonnosti väzby.

Ústavný súd je však v zmysle viazaný

navrhovaným petitom, v ktorom sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, porušenie ním označených práv postupom okresnej prokuratúry nenamietal.

Zo sťažnosti je zrejmé, že doba, počas ktorej okresný súd a krajský súd vykonávali

úkony súvisiace so žiadosťou sťažovateľa o prepustenie z väzby, nespadá do kategórie

týždňov alebo mesiacov a zodpovedá požiadavke urýchleného rozhodovania o zákonnosti

väzby.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013