Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 333/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a tiež porušenie a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením z 23. januára 2012, ako aj porušenie svojich

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením z 28. septembra 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením z 23. januára 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného

súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením z 28. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky alebo

rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení

zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a návrh sťažovateľky,

aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu

peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkovi povinnosť platiť, bola dlžníkovi na základe

rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke

pohľadávku spoločne s príslušenstvom.

Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať

sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku, pozn.). Okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu

napadnutým uznesením vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil; na základe odvolania

sťažovateľky bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením

krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady proti právnym záverom vyplývajúcim

z napadnutého uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec a zároveň podáva vlastnú

interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právnu vec, ktoré tvorili

právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu

a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení

uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené

konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru

Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali

ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom konaní

sťažovateľka osobitne v sťažnosti zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru malo dôjsť tým, že

krajský súd nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný...

a... neprihliadol k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní...

prakticky prevzal závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však

z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo

týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd

žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

a tiež porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a napadnutým uznesením, ako aj porušenie jej základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým

uznesením, napadnuté uznesenie okresného súdu a krajského súdu zruší a vec vráti

na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu

trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že

23. januára 2013 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn.

, v ktorej žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v tomto

prípade ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a uznesením z 23. januára 2012, ako aj postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením z 28. septembra 2012, zrušil

toto uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následnom zastavení exekúcie vedenej v prospech

sťažovateľky, a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. a sp. zn.

ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postup okresného súdu a krajského súdu

v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých práv,

priznať finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. V sťažnosti podanej

23. januára 2013 vedenej pod sp. zn. navyše sťažovateľka žiada vysloviť

porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z , resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia

okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti, ktorá je

predmetom prerokovania ústavného súdu, keď podľa

konanie začína, t. j. 23. januára 2013, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn.

konanie začaté 23. januára 2013. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie

sťažnosti vedenej pod sp. zn. ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24

písm. b) . Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť

vedená pod sp. zn. doručená ústavnému súdu 23. januára 2013 obsahuje

rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než sťažnosť vedená pod sp. zn.

doručená ústavnému súdu taktiež 23. januára 2013, pretože o prípadnom

porušení základného práva podľa , práv podľa dohovoru

a podľa dodatkového protokolu, ako aj podľa a dohovoru by

bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by ústavný súd vyslovil, že zo strany

všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením.

Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť v tejto časti podľa ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2013