Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 329/2013
PDF · 147.31 KB
No categories available
IV. ÚS 329/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 372/2007, ako
aj postupom Krajského súdu Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
41 CoE 74/2012 a uznesením z 27. augusta 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 372/2007, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 41 CoE 74/2012 a uznesením z 27. augusta 2012 (ďalej
aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky alebo
rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení
zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a návrh sťažovateľky,
aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu
peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkovi povinnosť platiť, bola dlžníkovi na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke
pohľadávku spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať
sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku, pozn.). Okresný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu
uznesením sp. zn. 4 Er 372/2007 zo 4. marca 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)
zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky bolo toto uznesenie okresného súdu potvrdené
napadnutým uznesením krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim
z uznesenia okresného súdu a napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré považuje
za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení
príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec a zároveň podáva
vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne veci, ktoré
tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného
súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení
uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené
konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali
ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom
konaní osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil
pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol k odvolacím
dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal závery
a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu
preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym
spôsobom neodôvodnil“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
ako aj postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením,
napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že
27. novembra 2012 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod
sp. zn. Rvp 14063/2012, v ktorej žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako
v tomto prípade ústavný súd vyslovil okrem iného aj porušenie jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Er 372/2007 a uznesením zo 4. marca 2011, ako aj postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 41 CoE 74/2012 a uznesením z 27. augusta
2012, zrušil uznesenie krajského súdu, ktorými bolo potvrdené uznesenie okresného súdu
o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14063/2012 a sp. zn.
Rvp 14064/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postup okresného súdu
a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nich vysloviť porušenie
tých istých práv, priznať finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. V sťažnosti
podanej 27. novembra 2012 vedenej pod sp. zn. Rvp 14063/2012 navyše sťažovateľka žiada
vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť
aj rozhodnutie okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti, ktorá je
predmetom prerokovania ústavného súdu, keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde
konanie začína, t. j. 27. novembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn.
Rvp 14063/2012 konanie začaté 27. novembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje
odmietnutie sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14064/2012 ako neprípustnej podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti
zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Navyše, sťažnosť vedená pod sp. zn.
Rvp 14063/2012 obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť
vedená pod sp. zn. Rvp 14064/2012 doručená ústavnému súdu v ten istý deň a obe sťažnosti
obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu, resp. postupom krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie
totožného rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
ako aj úhrady trov konania.
Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2013