Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 329/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , ako

aj postupom Krajského súdu Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením z 27. augusta 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením z 27. augusta 2012 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky alebo

rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení

zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a návrh sťažovateľky,

aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu

peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkovi povinnosť platiť, bola dlžníkovi na základe

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke

pohľadávku spoločne s príslušenstvom.

Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať

sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku, pozn.). Okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu

uznesením sp. zn. zo 4. marca 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)

zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky bolo toto uznesenie okresného súdu potvrdené

napadnutým uznesením krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim

z uznesenia okresného súdu a napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré považuje

za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení

príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec a zároveň podáva

vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne veci, ktoré

tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného

súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení

uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené

konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru

Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali

ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom

konaní osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil

pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol k odvolacím

dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal závery

a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu

preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym

spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

ako aj postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením,

napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná

primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že

27. novembra 2012 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod

sp. zn. , v ktorej žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako

v tomto prípade ústavný súd vyslovil okrem iného aj porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením zo 4. marca 2011, ako aj postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením z 27. augusta

2012, zrušil uznesenie krajského súdu, ktorými bolo potvrdené uznesenie okresného súdu

o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. a sp. zn.

Rvp 14064/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postup okresného súdu

a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nich vysloviť porušenie

tých istých práv, priznať finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. V sťažnosti

podanej 27. novembra 2012 vedenej pod sp. zn. navyše sťažovateľka žiada

vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z , resp. z dohovoru a zrušiť

aj rozhodnutie okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti, ktorá je

predmetom prerokovania ústavného súdu, keď podľa

konanie začína, t. j. 27. novembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn.

konanie začaté 27. novembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje

odmietnutie sťažnosti vedenej pod sp. zn. ako neprípustnej podľa § 25

ods. 2 , keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti

zakotveného v . Navyše, sťažnosť vedená pod sp. zn.

obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť

vedená pod sp. zn. doručená ústavnému súdu v ten istý deň a obe sťažnosti

obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom okresného súdu, resp. postupom krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie

totožného rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

ako aj úhrady trov konania.

Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť podľa z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2013