Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 227/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H.,

Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa „nadpisu Siedmeho oddielu SR“ postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2013

doručená sťažnosť Ing. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa „nadpisu Siedmeho oddielu“ Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnutý

postup“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou v správnom súdnictve

podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) podľa § 247 a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 10. júna 2011, ktorým

žalobe sťažovateľa vyhovel a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa 250j ods. 3 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň označeným rozsudkom rozhodol krajský

súd aj o náhrade trov konania tak, že sťažovateľovi priznal náhradu trov konania

v sume 213,55 €. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov

konania podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením

sp. zn. zo 16. januára 2013, ktorým odvolanie žalobcov odmietol

(sťažovateľ bol jedným z účastníkov konania na strane žalobcov, pozn.) z toho dôvodu, že

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Práve postupom

najvyššieho súdu v odvolacom konaní malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa „nadpisu Siedmeho oddielu SR“.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že najvyšší súd „porušil Ustanovenie Siedmeho oddielu

SR, nadpisu, ktorý je nadradený všetkým článkom siedmeho oddielu, teda odoprel

právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktorú práve zaručuje v spojitosti

s dvetisícročnou právnou zásadou minimálne dvoj inštančného posudzovania veci“.

Sťažovateľ argumentuje, že „odôvodnenie použité NS SR BA, aj keď sa okrem iného

odvoláva na rozhodnutie Ústavného súdu Košice, by znamenalo, že prvoinštančné

rozhodnutie jediného sudcu by vlastne nikdy nikde (hoci prípadne len pri určitých druhoch

sporov) nemohlo byť preskúmavané, aj keby bolo akokoľvek svojvoľné. To sa neprieči len

ústavnej zásade o práve ne súdnu ochranu ale dotýka sa aj prípadného rozporu právnych

predpisov nižšej právnej sily (na ktoré sa NS SR BA odvoláva) ako je so samotnou

SR a určite aj s medzinárodnoprávnymi predpismi aspoň Európskeho práva.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo pána Ing. J. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa nadpisu

Siedmeho oddielu SR postupom Najvyššieho súdu SR BA v konaní vedenom

pod sp. zn.: bolo porušené.

2. Najvyššiemu súdu SR BA prikazuje, aby v konaní vedenom na NS SR BA

pod sp. zn. konal opätovne ako súd v druhom stupni a meritórne rozhodoval

o veci.

3. Najvyšší súd SR BA je povinný uhradiť Ing. J. K. trovy konania vo výške

275,94 Eur slovom dvestosedemdesiatpäť Eur a deväťdesiatštyri centov na adresu alebo

účet právneho zástupcu advokáta menom JUDr. ING. P. H., so sídlom K., do jedného

mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

„nadpisu Siedmeho oddielu SR“ postupom najvyššieho súdu v označenom konaní,

ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľa, ktorým napádal výrok rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 10. júna 2011 o náhrade trov súdneho konania, pričom podstata jeho

argumentácie spočíva v tvrdení, že najvyšší súd nesprávne odmietol jeho odvolanie, čím

mal porušiť dvojinštančnosť súdneho prieskumu.

Ústavný súd pripomína, že je viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3

).

Sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom a v konečnom

návrhu svojej sťažnosti (v petite) žiada vysloviť porušenie nedostatočne identifikovaného

základného práva na súdnu ochranu podľa výlučne postupom najvyššieho súdu

v označenom konaní (teda nie aj jeho rozhodnutím), pričom ani v ostávajúcej časti petitu

sťažovateľ nežiada zrušiť právoplatné rozhodnutie najvyššieho súdu ako výsledok

napadnutého postupu najvyššieho súdu, ale žiada, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu

súdu v právoplatne ukončenom označenom konaní „opätovne konať“ a „meritórne

rozhodnúť o veci“. Ústavný súd na základe takto formulovaného petitu sťažnosti konštatuje,

že je nevykonateľný, vnútorne rozporný a nedostatočne určitý. Vzhľadom na skutočnosť, že

sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý ako

kvalifikovaný právny zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie, ktoré by malo

byť objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady, je vylúčené, aby ústavný

súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať odborne.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom

súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní

( ).

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013