Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 377/2013
PDF · 134.83 KB
No categories available
IV. ÚS 377/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 1914/2008, ako
aj postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE 164/2012
a uznesením z 20. septembra 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 1914/2008, ako aj postupom Krajského
súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE 164/2012
a uznesením z 20. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky
alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský
súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom
na omeškanie dlžníka a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne
deklaroval jej právo na úhradu peňažných pohľadávok a uložil dlžníkovi povinnosť platiť,
bola dlžníkovi na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť
zaplatiť sťažovateľke pohľadávky spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať
sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku, pozn.). Okresný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu
uznesením sp. zn. 3 Er 1914/2008 z 23. novembra 2011 (ďalej aj „uznesenie okresného
súdu“) zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky bolo uznesenie okresného súdu
potvrdené napadnutým uznesením krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady proti právnym záverom vyplývajúcim
z uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne z hľadiska
právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych
predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň podáva vlastnú interpretáciu
príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právnu vec, ktoré tvorili právny základ
napadnutého konania. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu
sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného
konania bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté
o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veci konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
ako aj postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením, toto
napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že
11. decembra 2012 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod
sp. zn. Rvp 14710/2012, v ktorej žiada o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako
v tomto prípade ústavný súd vyslovil okrem iného aj porušenie jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Er 1914/2008 a uznesením z 23. novembra 2011, ako aj postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoE 164/2012 a uznesením z 20. septembra
2012, zrušil toto uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného
súdu o zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14710/2012 a sp. zn.
Rvp 14817/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postup okresného súdu
a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nich vysloviť porušenie
tých istých základných práv, priznať primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania. V sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14710/2012 doručenej ústavnému súdu
11. decembra 2012 sťažovateľka navyše žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv
vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru, a zrušiť aj rozhodnutie okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvanej
sťažnosti, keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 13. decembra
2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. Rvp 14710/2012 konanie začaté
11. decembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažnosti vedenej pod sp. zn.
Rvp 14817/2012 ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým
došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti ustanoveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom
súde. Navyše, sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 14710/2012 obsahuje rozsiahlejšiu
argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 14817/2012
doručená ústavnému súdu neskôr a obe sťažnosti obsahujú návrh na vyslovenie porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, resp. postupom
krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie totožného rozhodnutia krajského súdu,
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania.
Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2013