Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 378/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

zo 7. augusta 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 7. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených

zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky

alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský

súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom

na omeškanie dlžníka a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne

deklaroval jej právo na úhradu peňažných pohľadávok a uložil dlžníkovi povinnosť platiť,

bola dlžníkovi na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť

zaplatiť sťažovateľke pohľadávky spoločne s príslušenstvom.

Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať

sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku, pozn.). Okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu

uznesením sp. zn. z 28. marca 2012 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“)

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na základe odvolania sťažovateľky bolo uznesenie

okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady proti právnym záverom vyplývajúcim

z napadnutého uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň podáva vlastnú

interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne veci, ktoré tvorili

právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu

a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení

uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené

konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru

Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veci konajúce súdy nesprávne aplikovali

ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

ako aj postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením,

napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná

primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že

11. decembra 2012 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod

sp. zn. , v ktorej žiada o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako

v tomto prerokúvanom prípade ústavný súd vyslovil okrem iného aj porušenie jej

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením z 28. marca

2012, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením zo 7. augusta 2012, zrušil toto uznesenie krajského súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu o vyhlásení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky

za neprípustnú a následnom zastavení a sťažovateľke priznal primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. a sp. zn.

Rvp 14818/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postup okresného súdu

a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nich vysloviť porušenie

tých istých práv, priznať primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

V sťažnosti vedenej pod sp. zn. doručenej ústavnému súdu 11. decembra

2012 sťažovateľka navyše žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z ,

resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvanej

sťažnosti, keď podľa konanie začína, t. j. 13. decembra

2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. konanie začaté

11. decembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažnosti vedenej pod sp. zn.

ako neprípustnej podľa , keďže tým

došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti ustanoveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom

súde. Navyše, sťažnosť vedená pod sp. zn. obsahuje rozsiahlejšiu

argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosť vedená pod sp. zn.

doručená ústavnému súdu neskôr a obe sťažnosti obsahujú návrh na vyslovenie porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, resp. postupom

krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie totožného rozhodnutia krajského súdu,

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania.

Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť podľa ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013