Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 344/2013
PDF · 105.2 KB
No categories available
IV. ÚS 344/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,
B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 1708/2008, ako aj porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoE 58/2012 a jeho uznesením z 27. septembra 2012, a
takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 1708/2008, ako aj porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoE
58/2012 a jeho uznesením z 27. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského
súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky,
resp. rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom
postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a návrh
sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na
úhradu peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkovi povinnosť platiť, bola dlžníkovi na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke
pohľadávku spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať
sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
exekučného titulu (rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, pozn.). Okresný súd poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo
exekúciu uznesením sp. zn. 4 Er 1708/2008 z 11. novembra 2011 vyhlásil za neprípustnú
a zastavil; na základe odvolania sťažovateľky bolo napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 3 CoE 58/2012 z 27. septembra 2012.
Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim
z postupu okresného súdu a krajského súdu a z napadnutého uznesenia krajského súdu,
ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych
ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec
a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných
na právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie
v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým
skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho,
aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu potreby
podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach
konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, uznesenie krajského súdu
sp. zn. 3 CoE 58/2012 z 27. septembra 2012 zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej
prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil,
že 11. decembra 2012, teda dva dni pred podaním tejto sťažnosti, bola ústavnému súdu
doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn. Rvp 14731/2012, ktorou žiadala
o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako v prípade tejto sťažnosti ústavný súd
vyslovil okrem iného aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 1708/2008, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
3 CoE 58/2012, zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 CoE 58/2012 z 27. septembra
2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie vedenej
v prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie,
ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie je
prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14731/2012 a sp. zn.
Rvp 14821/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu
a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť
porušenie tých istých práv, priznať rovnakú výšku finančného zadosťučinenia a priznať
úhradu trov konania. V sťažnosti podanej 11. decembra 2012 vedenej pod sp. zn.
Rvp 14731/2012 navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv
vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutie okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia tejto sťažnosti
ústavnému súdu, keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína,
t. j. 13. decembra 2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. Rvp 14731/2012
konanie začaté 11. decembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažnosti
vedenej pod sp. zn. Rvp 14821/2012 ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b)
zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť doručená
11. decembra 2012 obsahuje rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu
než sťažnosť doručená ústavnému súdu 13. decembra 2012, keďže sťažnosti vedené pod
sp. zn. Rvp 14731/201 a sp. zn. Rvp 14821/2012 obsahujú návrh na vyslovenie porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, resp. postupom
krajského súdu a obsahujú návrh na zrušenie totožného rozhodnutia krajského súdu,
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania, čoho
sa sťažovateľka domáhala aj v sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14731/2012.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2013