Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 381/2013
PDF · 191.66 KB
No categories available
IV. ÚS 381/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.
Rvp 16216/2012 a sp. zn. Rvp 16217/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených
pod sp. zn. 7 Er 563/2008 a uznesením zo 16. júla 2012 a sp. zn. 2 Er 8/2009 a uznesením
z 8. novembra 2011 a porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod
sp. zn. 14 CoE 222/2012 a uznesením z 26. októbra 2012 a sp. zn. 11 CoE 29/2012
a uznesením z 26. septembra 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 16216/2012
a sp. zn. Rvp 16217/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 16216/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)
v konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 563/2008 a uznesením zo 16. júla 2012 a sp. zn.
2 Er 8/2009 a uznesením z 8. novembra 2011 a porušenie svojich základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
v konaniach vedených pod sp. zn. 14 CoE 222/2012 a uznesením z 26. októbra 2012
a sp. zn. 11 CoE 29/2012 a uznesením z 26. septembra 2012.
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode k uzavretiu rozhodcovských doložiek,
ktorými bola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou, a. s., Bratislava. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola
sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom
exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudkov rozhodcovského súdu). Prvostupňový
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania
následne exekúcie napadnutými uzneseniami zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky
boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského
súdu.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady proti právnym záverom
vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje
za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení
príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň
podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne
veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe
okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že
o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby boli predtým
prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhoch sťažovateľky na prerušenie konaní podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu nutnosti
podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach
konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutých konaniach
sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd
nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol
k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal
závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu
preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym
spôsobom neodôvodnil“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho
napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté uznesenia
krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konania a zároveň jej prizná primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde
možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí
primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 16216/2012 a sp. zn. Rvp 16217/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu
a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc
citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného konania (bod 1
výroku tohto uznesenia).
II.2 K postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach
a k ich napadnutým uzneseniam
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že
21. decembra 2012 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti sťažovateľky vedené pod
sp. zn. Rvp 16214/2012 a sp. zn. Rvp 16215/2012, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutí,
ktorými by rovnako ako v týchto prípadoch ústavný súd vyslovil porušenie jej základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 7 Er 563/2008 a sp. zn. 2 Er 8/2009, ako
aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 14 CoE 222/2012
a uznesením z 26. októbra 2012 a sp. zn. 11 CoE 29/2012 a uznesením z 26. septembra
2012, zrušil tieto uznesenia krajského súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného
súdu o vyhlásení exekúcií za neprípustné a zastavení exekúcií vedených v prospech
sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16214/2012, sp. zn.
Rvp 16215/2012, sp. zn. Rvp 16216/2012 a sp. zn. Rvp 16217/2012 ústavný súd zistil, že
nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych
(exekučných) konaniach (sp. zn. 7 Er 563/2008 a sp. zn. 2 Er 8/2009) a žiada v nich
vysloviť porušenie tých istých základných práv, priznať primerané finančné zadosťučinenie,
ako aj úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 21. december 2012 vedených pod
sp. zn. Rvp 16216/2012 a sp. zn. Rvp 16217/2012 navyše sťažovateľka žiada vysloviť
porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru, a zrušiť aj rozhodnutia
okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažností, ktoré sú
predmetom prerokovania ústavného súdu (sp. zn. Rvp 16216/2012 a sp. zn.
Rvp 16217/2012), keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína,
t. j. 21. decembra 2012, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod sp. zn.
Rvp 16214/2012 a sp. zn. Rvp 16215/2012 konania začaté taktiež 21. decembra 2012.
Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16216/2012
a sp. zn. Rvp 16217/2012 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti ustanoveného v § 24 písm. b) zákona
o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti vedené pod
sp. zn. Rvp 16216/2012 a sp. zn. Rvp 16217/2012 doručené ústavnému súdu 21. decembra
2012 obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než sťažnosti vedené
pod sp. zn. Rvp 16214/2012 a sp. zn. Rvp 16215/2012 doručené ústavnému súdu taktiež
21. decembra 2012, pretože o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by ústavný
súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého
zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50
ústavy, resp. v spojení s ich porušením.
Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2013