Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 375/2013
PDF · 166.32 KB
No categories available
IV. ÚS 375/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.
Rvp 14138/2012 a sp. zn. Rvp 14143/2012, ktorými namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Er 53/2008 a sp. zn. 3 Er 332/2009, ako
aj postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. 4 CoE 22/2012
a sp. zn. 4 CoE 19/2012 a uzneseniami zo 7. augusta 2012, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14138/2012
a sp. zn. Rvp 14143/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 14138/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. novembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Er 53/2008
a uznesením z 12. decembra 2011 a sp. zn. 3 Er 332/2009 a uznesením zo 4. decembra
20112012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“), ako aj postupom Krajského
súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 CoE 22/2012
a sp. zn. 4 CoE 19/2012 a uzneseniami zo 7. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia
krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky
alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský
súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom
na omeškanie dlžníkov a návrhy sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne
deklaroval jej právo na úhradu peňažných pohľadávok a uložil dlžníkom povinnosť platiť,
bola dlžníkom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť
zaplatiť sťažovateľke pohľadávky spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená
domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku, pozn.). Okresný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie
napadnutým uznesením vyhlásil za neprípustné a zastavil ich. Na základe odvolania
sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými
uzneseniami krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady proti právnym záverom
vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje
za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení
príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň
podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne
veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe
okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že
o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby boli predtým
prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhoch sťažovateľky na prerušenie konaní podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby
podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach
konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach, ako aj postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho
napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie
konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 14138/2012 a sp. zn. Rvp 14143/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu
a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc
označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1
výroku tohto uznesenia).
II.2 K napadnutému postupu okresného súdu a jeho napadnutým uzneseniam,
ako aj k napadnutému postupu krajského súdu a jeho napadnutým uzneseniam
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že
27. novembra 2012 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti sťažovateľky vedené pod
sp. zn. Rvp 14086/2012 a sp. zn. Rvp 14088/2012, v ktorých navrhuje vydanie rozhodnutí,
ktorými by rovnako ako v prerokúvaných veciach ústavný súd vyslovil okrem iného aj
porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Er 53/2008
a uznesením z 12. decembra 2011 a sp. zn. 3 Er 332/2009 a uznesením zo 4. decembra
2011, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 4 CoE 22/2012
a sp. zn. 4 CoE 19/2012 a uzneseniami zo 7. augusta 2012, zrušil tieto uznesenia krajského
súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o vyhlásení exekúcií vedených
v prospech sťažovateľky za neprípustné a o následnom zastavení, a sťažovateľke priznal
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14086/2012 a sp. zn.
Rvp 14088/2012 a prerokúvanými sťažnosťami vedenými pod sp. zn. Rvp 14138/2012
a sp. zn. Rvp 14143/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postup okresného
súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach (sp. zn. 3 Er 53/2008,
sp. zn. 4 CoE 22/2012, sp. zn. 3 Er 332/2009 a sp. zn. 4 CoE 19/2012) a žiada v nich
vysloviť porušenie tých istých základných práv, priznať finančné zadosťučinenie, ako
aj úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 27. novembra 2012 vedených pod sp. zn.
Rvp 14086/2012 a sp. zn. Rvp 14088/2012 navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie
aj ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj napadnuté uznesenia
okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvaných
sťažností ústavnému súdu, keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína,
t. j. 28. novembra 2012, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod sp. zn.
Rvp 14086/2012 a sp. zn. Rvp 14088/2012 konania začaté 27. novembra 2012. Uvedené
zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14138/2012 a sp. zn.
Rvp 1143/2012 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým
došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom
súde. Navyše, sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 14086/2012 a sp. zn. Rvp 14088/2012
obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitov, než sťažnosti vedené pod
sp. zn. 14138/2012 a sp. zn. Rvp 14143/2012 doručené ústavnému súdu neskôr a všetky
sťažnosti obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu, resp. postupom krajského súdu, aj návrh na zrušenie
totožného rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
ako aj úhrady trov konania.
Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2013