Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 376/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013,

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,

s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaniach vedených pod sp. zn.

a uznesením z 20. apríla 2012, sp. zn. a uznesením

zo 14. júna 2012, sp. zn. a uznesením z 12. decembra 2011 a sp. zn.

a uznesením z 5. marca 2012, ako aj porušenie svojich základných práv

podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a uzneseniami zo 7. augusta 2012 a sp. zn.

a uznesením z 5. septembra 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. novembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a dohovoru postupom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a uznesením z 20. apríla 2012, sp. zn.

a uznesením zo 14. júna 2012, sp. zn. a uznesením z 12. decembra 2011

a sp. zn. a uznesením z 5. marca 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia

okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu

postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a uzneseniami zo 7.

augusta 2012 a sp. zn. a uznesením z 5. septembra 2012 (ďalej

aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených

zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky

alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský

súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom

na omeškanie dlžníkov a návrhy sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne

deklaroval jej právo na úhradu peňažných pohľadávok a uložil dlžníkom povinnosť platiť,

bola dlžníkom na základe rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť

zaplatiť sťažovateľke pohľadávky spoločne s príslušenstvom.

Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená

domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade

exekučných titulov (rozhodcovských zmlúv, pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie

napadnutými uzneseniami vyhlásil za neprípustné a zastavil ich; na základe odvolaní

sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými

uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady proti právnym záverom

vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje

za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení

príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň

podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne

veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe

okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že

o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby boli predtým

prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhoch sťažovateľky na prerušenie konaní podľa

(ďalej aj „OSP“) z dôvodu nutnosti

podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach

konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutých konaniach

sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd

nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol

k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal

závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu

preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym

spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv

podľa a a práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho

napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zruší

a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako

aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti

ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy,

tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach

a k ich uzneseniam

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že

27. novembra 2012, resp. 28. novembra 2012, boli ústavnému súdu doručené sťažnosti

sťažovateľky vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorými žiada o vydanie rozhodnutí, ktorými by

rovnako ako v týchto prerokúvaných prípadoch ústavný súd vyslovil porušenie jej

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , ako aj postupom krajského súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a uzneseniami zo 7. augusta 2012 a sp. zn. a uznesením z 5. septembra

2012, zrušil tieto uznesenia krajského súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného

súdu o vyhlásení exekúcií za neprípustné a zastavení exekúcií vedených v prospech

sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Porovnaním sťažností vedených pod spisovými značkami: ,

Rvp 14092/2012, , , , ,

Rvp 14144/2012, ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy

okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach (sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. )

a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých práv, priznať primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 28. novembra 2012

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv

vyplývajúcich z , resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažností, ktoré sú

predmetom prerokovania ústavného súdu (sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ), keď podľa § 18 ods. 2 zákona

o ústavnom súde konanie začína, t. j. 28. novembra 2012, ústavný súd už v tých istých

veciach viedol pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. konania začaté 27., resp. 28. novembra 2012.

Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ako

neprípustných podľa , keďže tým došlo k naplneniu

dôvodu neprípustnosti ustanoveného v . Na tomto

závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. doručené ústavnému

súdu 28. novembra 2012 obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než

sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. doručené ústavnému súdu 27. novembra 2012,

resp. 28. novembra 2012, pretože o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20

ods. 1 , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu, ako

aj a dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by

ústavný súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50

, resp. v spojení s ich porušením.

Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosti podľa ako neprípustné.

Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013