Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-2193-2020.pdf
PDF · 107.96 KB
Case nature
Subarea
69Ek/2193/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ELITECH, s.r.o. „v konkurze", IČO: 36 553 701, so sídlom M. M. Hodžu 9, 974 01 Banská Bystrica, zast. zák. zást. ADVO INSOLVENCY, k.s., IČO: 46 772 910, so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, konkurzný správca, proti povinnému: EXTRABET s.r.o., IČO: 45 250 065, so sídlom Hronské Kľačany 2, 935 29 Hronské Kľačany, právne zast. HHB advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52 274 896, so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, konajúci prostredníctvom JUDr. Marek Hraška, advokát a konateľ, o vymoženie pohľadávky vo výške 115 241,32 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Erik Tóth, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 213EX 164/2021, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2193/2021 zo dňa 13. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2193/2021 zo dňa 13. septembra 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 23.12.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cbi/3/2017 zo dňa 10.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.08.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/2/2019 zo dňa 26.06.2019 ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.08.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/2193/2020 dňa 22.02.2021 súdneho exekútora JUDr. Erik Tóth, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 213EX 164/2021 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 22.02.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 69Ek/2193/2021 zo dňa 14.06.2021, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že: „Súd poukazuje na vyššie citovaný § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého po začatí exekúcie súd neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Uvedené znamená, že ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky po začatí exekúcie, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliada na jednostranné započínanie“ interpretujeme tak, že z uvedeného dôvodu nie je prípustné exekúciu zastaviť a exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí
exekúcie. Keďže povinný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení existencie pohľadávky spôsobilej na započítanie v návrhu na zastavenie exekúcie, súd nemá jej existenciu za preukázanú. V uvedenom prípade tak nemohlo dôjsť zo strany povinného k platnému jednostrannému započítaniu pohľadávky, nakoľko pohľadávka povinného vyplývajúca z faktúry č. 27/2021 vystavenej dňa 17.02.2021 a splatnej dňa 28.02.2021, nebola priznaná súdom resp. nebola ako záväzok uznaná oprávneným, čoho právnym dôsledkom je skutočnosť, že nespôsobilú pohľadávku nie je možné prostredníctvom započítacieho prejavu po začatí exekúcie použiť ako okolnosť spôsobujúcu zánik vymáhaného nároku. Súd konštatuje, že k zániku pohľadávky oprávneného jednostranným započítaním nedošlo a vedenie exekúcie je tak naďalej dôvodné.“ Nakoľko povinný okrem tvrdení o započítaní, neuviedol ďalšie iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a tento zamietol.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej zotrval na jeho tvrdeniach uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, týkajúcich sa zániku vymáhaného nároku oprávneného titulom jednostranného zápočtu povinného zo dňa 15.03.2021, pričom v podanej sťažnosti povinný uvádza nasledovné: „Výkladom § 61e Exekučného poriadku, ktorý prijal súd v Uznesení (že po podaní návrhu Oprávneného na začatie exekúcie na súd sa neprihliadne na jednostranný zápočet nejudikovanej pohľadávky Povinného), sa súd podľa nášho názoru dopúšťa troch chýb: a) súd nemôže tušiť v momente prijatia návrhu Oprávneného na začatie exekúcie na súd, či tomuto návrhu vôbec vyhovie a či vydá poverenie na vykonanie exekúcie príslušnému exekútorovi - priznanie účinkov § 61e Exekučného poriadku už k momentu prijatia návrhu Oprávneného na začatie exekúcie na súd nám preto príde ako nedovolený súdny zásah do súkromnej majetkovej dispozície Povinného. Mohla by totiž nastať absurdná situácia spočívajúca v tom, že Povinný nedokáže započítať svoju nejudikovanú pohľadávku proti pohľadávke Oprávneného v čase od doručenia návrhu Oprávneného na začatie exekúcie na súd po jeho zamietnutie súdom. Týmto chceme poukázať na fakt, že aplikácia účinkov § 61e Exekučného poriadku už od momentu prijatia návrhu Oprávneného na začatie exekúcie na súd nemôže byť správna; b) priznaním účinkov § 61e Exekučného poriadku k momentu prijatia návrhu Oprávneného na začatie exekúcie na súd sa súd dopúšťa porušenia zásady rovnosti strán sporu
- ako sme už uviedli vyššie, Povinný nemá ako a odkiaľ vedieť, či a presne kedy sa začalo voči nemu viesť exekučné konanie. Naopak, Oprávnený má plnú dispozíciu v tom, kedy podá 3 návrh na začatie exekúcie, a tým vyvolá účinky § 61e Exekučného poriadku a zmarí Povinnému možnosť započítania jeho nejudikovanej pohľadávky proti judikovanej pohľadávke Oprávneného, avšak bez toho, že by Povinný mal akúkoľvek možnosť o strate svojej šance na zápočet vedieť. Nehovoriac o tom, že bez aplikácie § 61e Exekučného poriadku by inak tento zápočet bol možný a žiadne iné zákonné ustanovenie mu v tom nebráni. Vzhľadom na procesnoprávny charakter § 61e Exekučného poriadku je jeho výklad prijatý v Uznesení (ako už aj jeho samotná formulácia) podľa nášho názoru protiústavná, kedy nerešpektuje čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a zásadu rovnosti strán sporu. Správny výklad § 61e Exekučného poriadku by mal znieť tak, že účinky § 61e Exekučného poriadku sa priznávajú až momentom, kedy exekútor doručí Povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Záverom len uvádzame, že tieto argumenty sú pre vec podstatné, nakoľko Povinný sa o exekúcii dozvedel až po tom, čo Uznesením riešený zápočet pohľadávok vykonal. c) § 61e Exekučného poriadku sa javí ako procesnoprávna norma, avšak podľa nášho názoru skôr prevažuje jej hmotnoprávny charakter. Ak si zoberieme do úvahy, že žiadny hmotnoprávny úkon nemá účinok voči adresátovi daného úkonu, kým mu nie je riadne doručený (aj v žalobe uplatnené nároky majú účinok voči žalovanému až jej doručením žalovanému / nie doručením žaloby súdu/, pokiaľ tieto nároky neboli predtým voči žalovanému inak hmotnoprávne uplatnené), nemožno podľa nášho názoru aplikovať voči Povinnému hmotnoprávne účinky normy § 61e Exekučného poriadku v čase, kedy mu ešte neboli doručené, t. j. nemal o existencii exekúcie žiadnu vedomosť. Vzhľadom na uvedené je podľa nášho názoru potrebné považovať výklad urobený súdom v Uznesení za nesprávny, pretože účinky § 61e Exekučného poriadku mal na zápočet pohľadávok realizovaný Povinným aplikovať najskôr po tom, čo bolo Povinnému doručené upovedomenie exekútora o začatí exekúcie. A to mu bolo doručené až po tom, čo bol zápočet pohľadávok už vykonaný.“ Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil a aby bola exekúcia, ktorá je predmetom tohto konania, zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
5. Na výzvu súdu sa oprávnený k podanej sťažnosti vyjadril, pričom k tvrdeniam povinného uviedol, že podanú sťažnosť považuje za nedôvodnú, čo zdôvodňuje nasledovne: S uvedeným započítaním a ani so Sťažnosťou zásadne nesúhlasíme, a to z nasledovných dôvodov: I. § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) nepripúšťa zápočet pohľadávky nadobudnutej prevodom po vyhlásení konkurzu proti žiadnej úpadcovej pohľadávke; II. § 61e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zakotvuje, že po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu - avšak pohľadávka Povinného voči Oprávnenému je sporná - nebola priznaná súdom ani uznaná Oprávneným; III. započítacie úkony Povinného ako aj Jána Fazekaša FFESTO, obdobne ako aj postupovanie pohľadávok medzi týmito subjektmi považujeme za účelové a špekulatívne aj vzhľadom na to, že ide o spriaznené osoby, a to v snahe vyhnúť sa plneniu si peňažných povinností voči Oprávnenému. Toto naše tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že Ján Fazekaš FFESTO ako žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate zo dňa 01.03.2021 (ďalej len „žaloba“), sp. zn.: 31Cbi/3/2021. V uvedenej žalobe Ján Fazekaš FFESTO žiadal, aby súd určil, ž jeho pohľadávka v sume 116 077,78 EUR predstavujúca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Neskôr, po vyjadrení Oprávneného ako žalovaného k danej žalobe (kde Oprávnený poukázal na účelovosť konania Jána Fazekaša FFESTO, na ním úmyselne poskytované nesprávne informácie a na bezdôvodnosť jeho nárokov), Ján Fazekaš FFESTO z vlastnej iniciatívy zmenil petit žaloby a žiadal, aby súd určil, že: a) jeho pohľadávka v sume 416,38 EUR predstavujúca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj a) jeho pohľadávka v sume 276,00 EUR predstavujúca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. spolu 692,38 EUR, sú pohľadávkou proti podstate. Uvedená zmena petitu žaloby spočívajúca vo výraznom ponížení žalovaného nároku o sumu 115.385,50 EUR (!!!), bola žalobcom Ján Fazekaš FFESTO odôvodnená tým, že na jeho strane došlo k nechcenej administratívnej chybe (!!!) a vzhľadom na túto skutočnosť ako žalobca nežiada a ani nemôže žiadať po Oprávnenom ako úpadcovi vydanie bezdôvodného obohatenia. Ján Fazekaš 3 FFESTO ďalej uviedol, že vykoná nápravu v súlade s upravenými petitmi žaloby. Oprávnený konštatuje, že k dnešnému dňu mu bol doručený dokument, z ktorého bola zrejmá úprava nárokov Jána Fazekaša FFESTO ako žalobcu resp. Povinného, t.j. bola mu doručená len oprava faktúry č. 27/2021, a to dobropisom č.D2021/004 zo dňa 09.07.2021 na sumu -114.001,88 EUR, ale nemá vedomosť o úprave Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.03.2021, ktorú Ján Fazekaš FFESTO ako žalovaný uzavrel s Povinným. Ján Fazekaš FFESTO zároveň do súdneho konania podal návrh na zmenu žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávok na postupníka - Povinného, v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2021, t.j. v tomto súdnom konaní bude po súhlase súdu na strane žalobcu vystupovať Povinný. Z vyššie popísaného konania Jána Fazekaša FFESTO, ako aj z chronológie ním vystavovaných faktúr a ich následných úprav/opráv/dobropisov podľa nás jednoznačne vyplýva, že okrem iného aj faktúra 27/2021 vystavená na sumu 116.077,88 € zo dňa 17.02.2021 a splatná dňa 28.02.2021, je iba vyfabulovanou a účelovou faktúrou bez akéhokoľvek právneho základu a opodstatnenia. Uvedené postúpenie domnelej pohľadávky Jána Fazekaša FFESTO a snahu o protiprávny zápočet Povinného Povinný využíva ako nástroj na vytvorenie protiváhy v podobe uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom sporu o priznanie pohľadávky proti podstate, a jeho následného postúpenia a neoprávneného zápočtu s priznanými pohľadávkami úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vykonania jednostranného započítacieho úkonu pohľadávky Povinného vzniknutej z faktúry č. 27/2021 vystavenej na sumu 116.077,88 €, avšak v zmysle vyjadrenia Jána Fazekaša FFESTO zo dňa 28.06.2021 do súdneho konania sp. zn.: 31Cbi/3/2021 sa jeho nárok z uvedenej faktúry ponížil na sumu 416,38 EUR. Preto Sťažnosť Povinného považujeme za bezdôvodnú, zmätočnú a v rozpore so skutkovým stavom prezentovaným Jánom Fazekašom FFESTO v jeho vyjadrení do súdneho konania sp. zn.: 31Cbi/3/2021 zo dňa 28.06.2021. Na záver dodávame, že pokiaľ právny zástupca Povinného svojou argumentáciu v Sťažnosti naznačuje, že predmetné ustanovenie § 61e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) porušuje ústavné práva Povinného, mal možnosť presvedčiť súd, aby postupoval podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších prepisov, teda návrhom na začatie konania na Ústavný súd SR na konanie o súlade právnych predpisov - v tomto prípade Exekučného poriadku s Ústavou SR.“ Na preukázanie svojich tvrdení oprávnený spolu s vyjadrením k predmetnej sťažnosti súdu predložil aj listinné dôkazy, a to Návrh na zmenu žalobcu v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate zo dňa
31.05.2021, týkajúci sa konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31Cbi/3/2021 a Repliku zo dňa 28.06.2021 týkajúcu sa rovnakého konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31Cbi/3/2021. V zmysle podaného vyjadrenia oprávneného oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosť povinného zamietol ako nedôvodnú.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že nakoľko vyšší súdny úradník sa v predmetnom uznesení riadne vysporiadal zo všetkými skutočnosťami a tvrdeniami uvádzanými povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie a tieto správne právne posúdil vzhľadom aj na obsah vyjadrenia oprávneného k tomuto návrhu povinného, je preto podaná sťažnosť povinného podľa názoru súdu nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
12. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. V zmysle § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
14. V zmysle § 61k ods.1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bo zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Po preskúmaní súdneho spisu, súd konštatuje, že sporná medzi účastníkmi exekučného konania bola otázka či pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní zanikla na základe jednostranného zápočtu povinného zo dňa 15.03.2021, tak ako sa už v návrhu na zastavenie exekúcie bráni povinný alebo táto pohľadávka je napriek predmetnému zápočtu povinného naďalej spôsobilá na vymáhanie v rámci tohto exekučného konania, tak ako to uvádza oprávnený. Inými slovami povedané, dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie je vykonanie jednostranného započítacieho úkonu pohľadávky povinného vzniknutej z faktúry č. 27/2021 vystavenej na sumu 116.077,88 € (za nájom - bezdôvodné obohatenie od 27.01.2016 do 31.01.2021, za fyzickú ochranu strojov - majetku Oprávneného ako úpadcu od 27.01.2016 do 30.04.2017 a za presun návesu) zo dňa 17.02.2021 a splatnej dňa 28.02.2021, ktorú povinný nadobudol na základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.03.2021 medzi Ján Fazekaš FFESTO, miesto podnikania: Cintorínska ulica 260/12, 935 21 Tlmače, IČO: 32 572 336 ako postupcom a povinným ako postupníkom, voči pohľadávke oprávneného, vzniknutej z vykonateľného exekučného titulu, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Jednostranným započítaním pohľadávok došlo tak podľa povinného k zániku
pohľadávky oprávneného vymáhanej v predmetnej exekúcii v rozsahu celého nároku oprávneného. Súd sa preto v rámci sťažnostného konania zaoberal otázkou existencie resp. zániku pohľadávky vyplývajúcej z predloženého exekučného titulu.
16. V rámci samotného posudzovania dôvodnosti obrany povinného súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení, ktorý dospel k správnemu právnemu názoru ohľadne nepreukázania účinkov jednostranného započítania povinného zo dňa 15.03.2021 voči pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Súd však v rámci právneho posúdenia dôvodnosti obrany povinného považuje za potrebné uviesť, že právne účinky kompenzačného prejavu medzi neprítomnými stranami nastanú, keď sa tento prejav, v tomto prípade jednostranný zápočet povinného zo dňa 15.03.2021, dostane do sféry dispozície druhého účastníka, teda oprávneného. Týmto okamihom je totiž jednostranné započítanie účinné voči oprávnenému, pretože k zániku započítaných pohľadávok ku dňu ich stretu dochádza až doručením jednostranného zápočtu povinného opravenému (bližšie Fekete, I.: Komentár k Občianskemu zákonníku, 3. zväzok, 2015,str. 854). Ako z tvrdení samotného povinného uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, predmetný jednostranný zápočet povinného zo dňa 15.03.2021 sa mal do sféry vplyvu oprávneného dostať minimálne počas priebehu exekučného konania, a to dňa 16.03.2021 doručením do emailovej schránky oprávneného a jeho konkurzného správcu, čo v konaní sporné nebolo. Na tomto mieste, v rámci posudzovania samotných účinkov jednostranného zápočtu povinného voči oprávnenému sa dostávame však do roviny, keď predmetný jednostranný zápočet povinného mal nadobudnúť účinky až v čase vedenia exekučného konania, t.j. v čase po začatí exekučného konania, ktorého začiatok je datovaný dňom 23.12.2020, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený na súd, a v čase po začatí exekúcie vedenej v neprospech povinného, ktorá začala dňom 22.02.2021, kedy bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Takéto doručenie jednostranného zápočtu povinného zo dňa 15.03.2021 oprávnenému až v priebehu exekučného konania a vedenej exekúcie s účinkami naviazanými až na okamih jeho doručenia oprávnenému, má totiž za následok, že je potrebné v rámci právneho posúdenia obrany povinného aplikovať ustanovenie § 61e Exekučného poriadku.
17. Súd sa preto zaoberal právnou otázkou prípustnosti jednostranného započítania pohľadávok povinného zo dňa 15.03.2021, a to až v exekúcii vedenej voči nemu oprávneným na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. K uvedenému je potrebné poukázať na to, že zatiaľ čo právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31.3.2017 nevylučovala započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie, (čo často viedlo k zneužívaniu inštitútu započítania pohľadávok započítavaním sporných a nejudikovaných pohľadávok za účelom spôsobovania prieťahov v exekučnom konaní), zákonom č. 125/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, účinným od 1.4.2017, bola do Exekučného poriadku zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Aj z dôvodovej správy k vyššie uvedenej novelizácii exekučného poriadku účinnej od 1.4.2017 vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zamedzenie zneužívania inštitútu jednostranného započítania pohľadávok v exekučnom konaní, ktorého cieľom bolo iba oddialiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Napriek tomu, že oprávnený mal exekučný titul, povinnému stačilo započítať si aj nejudikovanú pohľadávku, čo viedlo k špekulatívnym zápočtom sporných a mnohokrát aj neexistujúcich pohľadávok. Cieľom ustanovenia § 61e Exekučného poriadku je preto práve obmedzenie jednostranného započítavania pohľadávok povinným len na prípady, ak aj povinný má svoju pohľadávku voči oprávnenému priznanú exekučným titulom s tým, že povinný by si mal prípadné kompenzačné námietky uplatňovať v rámci tzv. základného konania, ktoré voči nemu viedol oprávnený a ktorého výsledkom je exekučný titul, resp. bez zbytočného odkladu po tom, ako sa pohľadávky stretli, a nie až v exekučnom konaní. Preto, vzhľadom na cieľ a zmysel novej právnej úpravy Exekučného poriadku, je potrebné slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliadne“, v ustanovení § 61e Exekučného poriadku vykladať doslovným výkladom tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému s výnimkou pohľadávky vyplývajúcej povinnému z exekučného titulu, ktorý má voči oprávnenému, ak k takémuto jednostrannému zápočtu došlo až po začatí exekúcie, ako je to aj v tomto prípade. Pre exekučný súd je preto právne významné, kedy nastal a bol doručený kompenzačný prejav povinného oprávnenému, t.j. či pred alebo po začatí exekúcie, nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že po začatí exekúcie už súd prihliadne iba na pohľadávku priznanú povinnému exekučným titulom. Slovné
spojenie „po začatí exekúcie“ teda nesúvisí s tým kedy nastal kompenzačný prejav povinného ale s tým, či je predmetom započítacieho prejavu pohľadávka priznaná exekučným titulom alebo nie, pretože práve to je okolnosť, v zmysle zákona (§ 61e Exekučného poriadku), na ktorú súd prihliada. Exekučný súd teda v rámci posudzovania dôvodnosti obrany povinného zisťoval okamih kedy došlo k adresovaniu započítania a potom, ak k adresovaniu a doručeniu započítania povinného oprávnenému došlo až po začatí exekúcie, súd nemohol prihliadnuť na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného.
18. Pre úplnosť súd ďalej uvádza, že povinný za predpokladu, že by si objektívne nemohol nejakú okolnosť voči oprávnenému uplatniť v exekučnom konaní (prípadne aj subjektívne, nakoľko započítanie pohľadávok je právom a nie povinnosťou), má stále právo domáhať sa priznania svojho nároku žalobou v súdnom konaní, ktorého výsledkom bude exekučný titul, resp. keďže je oprávnený v konkurze, tak postupom v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z., tak ako napokon povinný aj postupoval v rámci konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, č.k. 31Cbi/3/2021, o čom svedčia listinné dôkazy predložené oprávneným v tomto exekučnom konaní.
19. V súvislosti s predmetným jednostranným zápočtom povinného a jeho náležitým posúdením z hľadiska dôvodnosti obrany povinného súd ešte uvádza, že mu je známa rozhodovacia činnosť vyšších súdnych autorít, a to konkrétne aktuálna nálezová rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky - III. ÚS 359/2020, ktorá jednoznačne uvádza, že v prípade jednostranných zápočtov účinných pred začatím exekúcie, týkajúcich sa nejudikovaných pohľadávok, je exekučný súd povinný zaoberať sa takouto obranou povinného a posudzovať otázku prípadnej spornosti započítavaných pohľadávok, t.j. či započítavané pohľadávky povinného voči oprávnenému (nejudikované) existujú alebo nie (najmä z dôvodu, že oproti nich je pohľadávka oprávneného voči povinnému, ktorá judikovaná je a ktorá sa nútene vymáha). Súd by nepochybne bez ďalšieho postupoval tak, že by ďalej skúmal otázku spôsobilosti pohľadávok povinného na započítanie, a to napríklad aj z pohľadu dôvodu ich vzniku, ich výšky a ich splatnosti, ktoré povinný v tomto exekučnom konaní napriek listinným dôkazom produkovaným oprávneným vôbec nepreukazoval, avšak vzhľadom na vyššie uvedený právny názor týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, ako aj samotnej skutočnosti, že k jednostrannému zápočtu povinného zo dňa 15.03.2021 resp. k jeho účinkom došlo až po začatí exekúcie, súd už ďalej nepristúpil k posudzovaniu relevantnosti tvrdení povinného o spôsobilosti jeho pohľadávok voči oprávnenému na započítanie, keďže sa nejednalo o judikované pohľadávky.
20. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď doručenie jednostranného zápočtu povinného zo dňa 15.03.2021 oprávnenému nebolo sporné, a keď jeho účinky teda nastali až v čase po začatí exekúcie, keď bol tento jednostranný zápočet povinného doručený oprávnenému, súd nemohol priznať právnu ochranu takejto obrane povinného, a to práve poukazom na vyššie uvádzané ustanovenie § 61e Exekučného poriadku.
21. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Započítací prejav povinného voči oprávnenému tak nie je po začatí exekučného konania právne významný, nakoľko neobsahuje judikované pohľadávky povinného voči oprávnenému, a teda k započítaniu ani k zániku vymáhanej pohľadávky tak, ako to tvrdil povinný, nedošlo. Nie je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie.
22. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
25. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.
26. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).