Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 332/2013
PDF · 103.27 KB
No categories available
II. ÚS 332/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G. s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., pre namietané
porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 13 Cb 45/2011 a Krajským súdom v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 43 Cob 260/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti G. s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013
doručená sťažnosť spoločnosti G. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané
porušenie čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 ods. 1 (správne má byť zrejme čl. 1, keďže tento článok
sa nečlení na odseky, pozn.) Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaniach vedených Okresným
súdom Zvolen (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 13 Cb 45/2011 a Krajským súdom
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 43 Cob 260/2012. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 24. mája 2013.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že 30. júna 2011 sa konalo
riadne valné zhromaždenie spoločnosti O. a. s., ktorého sa sťažovateľka ako vlastníčka
3 548 kusov akcií z celkového počtu 112 270 akcií zúčastnila a proti všetkým prijatým
uzneseniam podala protest do zápisnice. Následne sťažovateľka 29. septembra 2011 jednak
prostredníctvom e-mailu, ale aj faxom podala žalobu o určenie neplatnosti uznesení
uvedeného valného zhromaždenia. Sťažovateľka potom 30. septembra 2011 odovzdala
písomné vyhotovenie originálu žaloby na poštovú prepravu, pričom originál žaloby bol
doručený do podateľne okresného súdu 5. októbra 2011.
Rozsudkom okresného súdu č. k. 13 Cb 45/2011-223 zo 4. októbra 2012 bola žaloba
sťažovateľky zamietnutá bez meritórneho skúmania jej dôvodov, pretože podľa právneho
názoru okresného súdu nebola podaná v hmotnoprávnej trojmesačnej prekluzívnej lehote
v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd konštatoval, že v dôsledku
doručenia originálu žaloby až 5. októbra 2011, teda po uplynutí trojdňovej lehoty v zmysle
ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, už nebolo možné na doplnenie
elektronicky podanej žaloby prihliadnuť a priznať účinky včasného doručenia žaloby
na súd.
Rozsudkom krajského súdu č. k. 43 Cob 260/2012-252 z 28. februára 2013 bol
rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdený, pričom aj podľa právneho názoru
krajského súdu bola žaloba neskoro podaná. Okresný súd správne posúdil koniec
trojmesačnej zákonnej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia, keď uviedol, že ide o hmotnoprávnu a zároveň prekluzívnu lehotu, pričom ak
mienila sťažovateľka podať návrh na súd e-mailom alebo faxom, mala doplnenie originálu
žaloby urobiť tak, aby toto došlo súdu najneskôr v posledný deň trojdňovej lehoty, teda
v danom prípade najneskôr 3. októbra 2011. Keďže sa tak nestalo, nie je možné priznať
podaniu účinky včasného podania.
Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie 28. apríla 2013,
pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo ešte Najvyšším súdom Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o dovolaní rozhodnuté. Sťažovateľka z opatrnosti
podala popri dovolaní aj sťažnosť ústavnému súdu, a to vzhľadom na plynutie procesných
lehôt.
Podľa názoru sťažovateľky postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov jej bolo
odňaté právo konať vo veci. V dôsledku toho, že všeobecné súdy považovali žalobu za
oneskorene podanú, vôbec sa ňou nezaoberali po vecnej stránke. Pritom ich právny názor,
podľa ktorého žaloba nebola podaná včas, neobstojí a je v rozpore s judikovaným právnym
názorom najvyššieho súdu vysloveným v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 219/2007.
Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu v konaniach vedených
okresným súdom pod sp. zn. 13 Cb 45/2011 a krajským súdom pod sp. zn. 43 Cob 260/2012
s tým, aby boli rozsudky okresného súdu zo 4. októbra 2012 a krajského súdu z 28. februára
2013 zrušené a okresnému súdu bolo prikázané, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Domáha sa tiež finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 € od okresného súdu a krajského
súdu spoločne a nerozdielne a rovnako aj trov konania vo výške 275,94 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti rozsudku okresného súdu č. k. 13 Cb 45/2011-223 zo 4. októbra 2012 bolo
prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu
označeným právam sťažovateľky vo vzťahu k tejto časti konania mal krajský súd v rámci
odvolacieho konania. Tým je zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.
K tomu treba poznamenať, že sťažovateľka aj využila právo podať odvolanie.
Obdobné úvahy obstoja aj vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti
konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 43 Cob 260/2012.
Sťažovateľka tvrdí, že všeobecné súdy jej odňali možnosť konať tým, že sa
nezaoberali meritom jej žaloby, majúc nesprávny názor, že bola podaná oneskorene.
Na základe tejto argumentácie podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie 28. apríla
2013, o ktorom nebolo v čase podania sťažnosti najvyšším súdom ešte rozhodnuté.
Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, treba konštatovať, že právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky má teraz najvyšší súd v rámci
dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Až po
prípadnom nepriaznivom rozhodnutí najvyššieho súdu bude môcť sťažovateľka napadnúť
rozsudok krajského súdu na ústavnom súde, pričom zákonná lehota bude považovaná za
zachovanú, pokiaľ nová sťažnosť bude podaná do jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia najvyššieho súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013