Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 332/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G. s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., pre namietané

porušenie , a ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených

Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. a Krajským súdom v Banskej Bystrici

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti G. s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2013

doručená sťažnosť spoločnosti G. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie , a (ďalej len

„ústava“), čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 ods. 1 (správne má byť zrejme čl. 1, keďže tento článok

sa nečlení na odseky, pozn.) Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaniach vedených Okresným

súdom Zvolen (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 24. mája 2013.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že 30. júna 2011 sa konalo

riadne valné zhromaždenie spoločnosti O. a. s., ktorého sa sťažovateľka ako vlastníčka

3 548 kusov akcií z celkového počtu 112 270 akcií zúčastnila a proti všetkým prijatým

uzneseniam podala protest do zápisnice. Následne sťažovateľka 29. septembra 2011 jednak

prostredníctvom e-mailu, ale aj faxom podala žalobu o určenie neplatnosti uznesení

uvedeného valného zhromaždenia. Sťažovateľka potom 30. septembra 2011 odovzdala

písomné vyhotovenie originálu žaloby na poštovú prepravu, pričom originál žaloby bol

doručený do podateľne okresného súdu 5. októbra 2011.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -223 zo 4. októbra 2012 bola žaloba

sťažovateľky zamietnutá bez meritórneho skúmania jej dôvodov, pretože podľa právneho

názoru okresného súdu nebola podaná v hmotnoprávnej trojmesačnej prekluzívnej lehote

v zmysle . Okresný súd konštatoval, že v dôsledku

doručenia originálu žaloby až 5. októbra 2011, teda po uplynutí trojdňovej lehoty v zmysle

ustanovenia , už nebolo možné na doplnenie

elektronicky podanej žaloby prihliadnuť a priznať účinky včasného doručenia žaloby

na súd.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -252 z 28. februára 2013 bol

rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdený, pričom aj podľa právneho názoru

krajského súdu bola žaloba neskoro podaná. Okresný súd správne posúdil koniec

trojmesačnej zákonnej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia, keď uviedol, že ide o hmotnoprávnu a zároveň prekluzívnu lehotu, pričom ak

mienila sťažovateľka podať návrh na súd e-mailom alebo faxom, mala doplnenie originálu

žaloby urobiť tak, aby toto došlo súdu najneskôr v posledný deň trojdňovej lehoty, teda

v danom prípade najneskôr 3. októbra 2011. Keďže sa tak nestalo, nie je možné priznať

podaniu účinky včasného podania.

Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie 28. apríla 2013,

pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo ešte Najvyšším súdom Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o dovolaní rozhodnuté. Sťažovateľka z opatrnosti

podala popri dovolaní aj sťažnosť ústavnému súdu, a to vzhľadom na plynutie procesných

lehôt.

Podľa názoru sťažovateľky postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov jej bolo

odňaté právo konať vo veci. V dôsledku toho, že všeobecné súdy považovali žalobu za

oneskorene podanú, vôbec sa ňou nezaoberali po vecnej stránke. Pritom ich právny názor,

podľa ktorého žaloba nebola podaná včas, neobstojí a je v rozpore s judikovaným právnym

názorom najvyššieho súdu vysloveným v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , dohovoru a dodatkového protokolu v konaniach vedených

okresným súdom pod sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby boli rozsudky okresného súdu zo 4. októbra 2012 a krajského súdu z 28. februára

2013 zrušené a okresnému súdu bolo prikázané, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Domáha sa tiež finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 € od okresného súdu a krajského

súdu spoločne a nerozdielne a rovnako aj trov konania vo výške 275,94 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -223 zo 4. októbra 2012 bolo

prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľky vo vzťahu k tejto časti konania mal krajský súd v rámci

odvolacieho konania. Tým je zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

K tomu treba poznamenať, že sťažovateľka aj využila právo podať odvolanie.

Obdobné úvahy obstoja aj vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti

konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľka tvrdí, že všeobecné súdy jej odňali možnosť konať tým, že sa

nezaoberali meritom jej žaloby, majúc nesprávny názor, že bola podaná oneskorene.

Na základe tejto argumentácie podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie 28. apríla

2013, o ktorom nebolo v čase podania sťažnosti najvyšším súdom ešte rozhodnuté.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, treba konštatovať, že právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky má teraz najvyšší súd v rámci

dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Až po

prípadnom nepriaznivom rozhodnutí najvyššieho súdu bude môcť sťažovateľka napadnúť

rozsudok krajského súdu na ústavnom súde, pričom zákonná lehota bude považovaná za

zachovanú, pokiaľ nová sťažnosť bude podaná do jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia najvyššieho súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013