Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 348/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť V. A. a R. A., obaja bytom B., zastúpených advokátom

JUDr. P. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. A. a R. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2013 doručená sťažnosť V. A. a R. A., obaja bytom B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

sa V. U., A. V. a D. H. (ďalej len „navrhovateľky“) domáhali na základe

návrhu podaného 8. decembra 1994 určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti

sťažovateľom.

Sťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu tvrdia, že „Od začatia konania

uplynulo 18 rokov, pričom súd v merite veci právoplatne nerozhodol...

Určenie vlastníckeho práv k nehnuteľnostiam patrí do bežnej rozhodovacej agendy

prvostupňových a druhostupňových súdov. V istých prípadoch však môže predmet sporu

vykazovať o niečo vyššiu náročnosť, no nemôže ísť o takú zložitosť veci, aby ani po

18 rokoch nedošlo k právoplatne ukončenému súdnemu konaniu.

K počtu účastníkov konania si dovoľujeme uviesť, že počet účastníkov konania nie je

dôkazom zložitosti veci. Problému v zabezpečení prítomnosti účastníkov konania na

pojednávaní tiež nemožno kvalifikovať ako dôvod na hodnotenie veci ako zložitej...

Tvrdíme, že prvostupňový súd v období od 08. 12. 1994 do 27. 01. 1999, t. j. od

začiatku konania do prvého pojednávania, vykonával iba jednoduché úkony... pričom toto

obdobie nečinnosti trvalo 4 roky, 1 mesiac a 19 dní.

Rovnako v období od 19. 05. 1999 do 16. 11. 2007, t. j. od podania Návrhu na zmenu

petitu žaloby zo dňa 06. 12. 1994 do podania Návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

možno za zbytočný prieťah v tomto súdnom konaní odôvodnene považovať rozhodnutie súdu

o Návrhu na zmenu petitu žaloby zo dňa 06. 12. 1994 po 7 rokoch, 7 mesiacoch a 17 dňoch

od jeho podania a po 3 rokoch, 10 mesiacoch a 17 dňoch od žiadosti právneho zástupcu

navrhovateliek, aby súd vo veci konal...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov V. A... a R. A... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7

bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie, a o každému zo sťažovateľov vo výške 5.000,00 EUR, ktoré je Okresný súd

Bratislava III povinný sťažovateľom uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia vo výške 333,89 EUR na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária P. K.,

s. r. o., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľmi namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu označeného

práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Sťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu tvrdia, že „súd v merite veci

právoplatne nerozhodol“. Po nahliadnutí do vyžiadaného, na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu okresného súdu sp. zn. však ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci

samej rozhodol rozsudkom č. k. -310 z 21. februára 2012, ktorým žalobnému

návrhu navrhovateliek vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia odvolanie

(podanie z 30. mája 2012), čo bolo dôvodom na predloženie súdneho spisu Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Právny

zástupca navrhovateliek však podaním z 22. novembra 2012 vzal návrh na začatie konania

v celom rozsahu späť, s ktorým sťažovatelia súhlasili (podanie z tohto istého dňa,

t. j. 22. novembra 2012). Vzhľadom na túto situáciu krajský súd ako odvolací súd

uznesením č. k. -365 z 30. novembra 2012 pripustil späťvzatie návrhu

na začatie konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č. k. -310

z 21. februára 2012 zrušil a konanie zastavil. Uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 18. januára 2013. Od tohto dátumu je teda vec právoplatne skončená.

Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 14. februára 2013. Na ústavný

súd sa teda sťažovatelia obrátili so sťažnosťou v čase, keď porušovanie označeného

základného práva na všeobecnom súde, ktorý označili za účastníka konania (okresný súd),

už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48

ods. 2 a právu zaručenému v dohovoru (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovanie ústavného súdu o ďalších ich požiadavkách (priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania), rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013