Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 346/2013
PDF · 196.56 KB
No categories available
II. ÚS 346/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ž., t. č. vo výkone trestu I., zastúpeného advokátkou
JUDr. K. D., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 9 C 187/2003) a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2013 doručená sťažnosť P. L., Ž., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 257/2004 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 187/2003).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému
súdu 23. decembra 2003 domáha proti Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,
Ústavu na výkon väzby Nitra a Ústavu na výkon väzby Leopoldov písomného
ospravedlnenia a zaplatenia sumy 10 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Sťažovateľ žalobu opiera najmä o tvrdenie, že v ústavoch na výkon väzby, v ktorých
bol v rámci trestného (väzobného) stíhania umiestňovaný, nemal prístup k právnym
informáciám (právnej literatúre, právnym publikáciám, súdnej judikatúre), dôsledkom čoho
nemohol svoje práva poznať, a tým svoje právo na obhajobu aktívne a účinne realizovať.
V právnej veci žaloby sa toho času na okresnom súde vedie konanie pod sp. zn.
Právna zástupkyňa sťažovateľa po uvedení prehľadu v danej právnej veci
vykonaných procesných úkonov porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov odôvodňuje okrem iného najmä takto:
«... Z prehľadu súdneho spisu... je zrejmé, že Okresný súd Bratislava I v konaní
sp. zn. 9 C 257/2004 od prijatia návrhu na začatie konania dňa 23. 12. 2003 doposiaľ
nevykonal žiadne pojednávanie vo veci samej.
Od 12. 12. 2004, keď súd vydal uznesenie, ktorým návrh na vydanie predbežného
opatrenia odmietol až do zaznamenania úpravy súdu Kancelárii dňa 20. 1. 2010 na
zisťovanie, kde sa navrhovateľ v súčasnosti nachádza, či je vo výkone trestu a kde sa
nachádza, sa vecou na Okresnom súde Bratislava I, t. j. viac ako 5 rokov nikto nezaoberal
a nebol v toto období vykonaný akýkoľvek úkon súdu.
Samotné konanie trvá už 9 rokov...
... súd, teda Okresný súd Bratislava I ako súd prvého stupňa do dnešného dňa
nepostupoval tak, aby ochrana sťažovateľovho práva na súdnu ochranu bola zabezpečená
v primeranej lehote. Prieťahy v konaní vykazuje najmä skutočnosť, že doposiaľ nebolo
vykonané žiadne pojednávanie vo veci samej.
Už v roku 2011 podal sťažovateľ... na Ústavný súd... ústavnú sťažnosť, ktorou sa
domáhal ochrany jeho základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004.
Pred podaním uvedenej ústavnej sťažnosti z roku 2011, podal sťažovateľ predsedovi
Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní 9 C 257/2004 podľa osobitného
zákona, ku ktorej sa predseda okresného súdu písomne vyjadril v tom zmysle, že vec bude
sledovať. Vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava I k tejto sťažnosti bola podľa
vyjadrenia sťažovateľa prílohou jeho ústavnej sťažnosti z r. 2011 a je súčasťou spisu...
... sťažovateľ má za to, že splnil podmienku prípustnosti konania podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde tým, že sťažovateľ vyčerpal právne prostriedky ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov...
Napriek tomu, že predseda Okresného súdu Bratislava I bol informovaný
o prieťahoch v konaní a k sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní podanej sťažovateľom
podľa osobitného zákona sa vyjadril v tom zmysle, že bude priebeh veci vec dlhodobo
sledovať, neurobil žiadne opatrenia, ktoré by smerovali k urýchlenému prerokovaniu
a rozhodnutiu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nie je právnik, že v čase podania návrhu na
začatie konania pred Okresným súdom Bratislava I bol vo výkone väzby a v súčasnosti je
vo výkone trestu odňatia slobody, nebol a nie je v konaní zastúpený právnym zástupcom
a najmä na skutočnosť, že súd sťažovateľa poučil o jeho procesných právach až po siedmich
rokoch, prípisom zo dňa 13. 4. 2011, ktorým súd dodatočne zaslal navrhovateľovi
„poučenia o procesných právach“ svedčí o tom, že sťažovateľ sa nijakým spôsobom
nepodieľal na prieťahoch súdu. Na výzvy súdu, tak ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu
Bratislava I, vždy v krátkom čase podával vysvetlenia a návrhy a to i návrhy na pripustenie
zmien návrhu na začatie konania...
... uplatnenú sumu primeraného zadosťučinenia odôvodňuje aj tým, že právna
neistota, v ktorej sa sťažovateľ dlhodobo nachádza, mu spôsobuje emocionálne utrpenie
a stres a trpí pocitom diskriminácie. Prieťahy v konaní spôsobené súdom navyše spôsobujú
dôkaznú núdzu na strane navrhovateľa, nakoľko výpovede svedkov, vzhľadom uplynutie
dlhej doby budú spochybňované alebo svedkovia si nebudú s odstupom času na niektoré
okolnosti pamätať, časť dôkazných prostriedkov v listinnej podobe môže byť skartovaná
a tým výsledok konania vedenom pred Okresným súdom Bratislava I môže byť neistý...»
Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Ústavné právo P. L... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. P. L... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur..., ktoré je Okresný
súd Bratislava I mu povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia...
4. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť JUDr. K. D., advokátke trovy
právneho zastupovania podľa tarify.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd pri konaní podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 257/2004 dvakrát namietal, a to
sťažnosťami podanými ústavnému súdu 15. júna 2011 a 18. mája 2012.
O prvej z uvedených sťažností ústavný súd rozhodol uznesením č. k. I. ÚS 271/2011-
11 z 24. augusta 2011 tak, že ju odmietol ako neprípustnú z dôvodu, že sťažovateľ podal
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu v krátkom čase pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, čo sa javilo byť iba formálnym úkonom, ktorému nebolo možné
pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu
dostala primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci
samej. Ústavný súd preto konštatoval, že sťažnosť bola podaná predčasne.
Konanie o druhej sťažnosti sťažovateľa (doručenej ústavnému súdu 18. mája 2012)
ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 1/2013-44 zo 16. januára 2013 zastavil, pretože
7. decembra 2012 bolo ústavnému súdu doručené späťvzatie sťažnosti v celom rozsahu
a sťažovateľ žiadal o zastavenie konania pred ústavným súdom.
Vo vzťahu k aktuálnej sťažnosti podanej ústavnému súdu pre namietané porušenie
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd sústredil svoju pozornosť
na to, či sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 257/2004
podaná jeho predsedníčke predstavovala účinný prostriedok nápravy na ochranu
označeného základného práva sťažovateľa.
Sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní bola okresnému súdu doručená 11. apríla
2011. Na túto odpovedala predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr 2121/2011
z 2. mája 2011, v ktorom konštatovala, že „sťažnosť je dôvodná“, a oznámila sťažovateľovi,
že „vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali
opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu“, a že vec bude „priebežne sledovať tak, aby
k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo“.
Po vybavení sťažnosti predsedníčkou okresného súdu okresný súd 9. júna 2011
vyzval dožiadaný súd na oznámenie stavu vybavenia dožiadania. Táto výzva bola
dožiadanému súdu doručená 13. júna 2013. Dožiadaný súd 6. júla 2011 upovedomil
žalovaného, ako aj sťažovateľa o tom, že výsluch sťažovateľa vykoná 19. júla 2011
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, ktorý sa v tento deň aj reálne
uskutočnil. Následne 22. júla 2011 bola zápisnica o výsluchu sťažovateľa z 19. júla 2011
doručená okresnému súdu a 2. augusta 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie
sťažovateľa, ktorým okrem iného za ďalších žalovaných označil: 1. Slovenskú republiku,
zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, 2. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, 3. Ústav na výkon väzby Nitra a 4. Ústav na výkon
väzby Leopoldov, súčasne sťažovateľ upravil žalobný petit tak, že žiada, aby okresný súd
uložil žalovanému za porušenie jeho práv povinnosť sa mu písomne ospravedlniť a zaplatiť
mu sumu 10 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, a zároveň požiadal o oslobodenie od
súdny poplatkov.
Uznesením z 5. septembra 2011 okresný súd rozhodol o pripustení žalovaných do
konania a 6. septembra 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi na vyplnenie tlačivo o jeho
osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, kvôli rozhodnutiu o jeho žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov, súčasne ďalším uznesením okresný súd uložil
sťažovateľovi povinnosť odstrániť vady žaloby, ako aj podania z 2. augusta 2011 pod
hrozbou jeho odmietnutia. Dňa 22. septembra 2011 sťažovateľ reagoval na výzvu okresného
súdu a súčasne mu zaslal vyplnené tlačivo o majetkových pomeroch, pričom žiadal
o ustanovenie právneho zástupcu. Žalovaný v 1. rade 23. septembra 2011 žiadal
o predloženie spisu.
Okresný súd uznesením z 19. apríla 2012 priznal sťažovateľovi oslobodenie od
súdnych poplatkov a súčasne v súvislosti s jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu
ho poučil, že osobitným uznesením bude odkázaný na Centrum právnej pomoci, a súčasne
žalovanému v 1. rade zaslal žalobu vrátane jej doplnení. Dňa 15. mája 2012 sťažovateľ
doplnil svoju žalobu. Uznesením zo 4. júla 2012 okresný súd odkázal sťažovateľa na
Centrum právnej pomoci. Okresný súd 9. augusta 2012 vyzval sťažovateľa na spresnenie
petitu žaloby, resp. na oznámenie, či majú byť žalovaní na plnenie zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Sťažovateľ na túto výzvu reagoval 28. augusta 2012 s tým, že žiadal, aby
žalovaní boli na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. Sťažovateľ sa 14. septembra
2012 vyjadril k sporu a uznesením z 15. októbra 2012 okresný súd pripustil zmenu
žalobného petitu, pričom záhlavie tohto uznesenia opravil opravným uznesením
zo 6. novembra 2012.
Uznesením z 22. novembra 2012 okresný súd uložil žalovaným v 2. – 5. rade, aby sa
do 15 dní vyjadrili k žalobe, pričom žalovaný vo 4. rade sa vyjadril 27. decembra 2012
a žalovaný v 5. rade sa vyjadril 28. decembra 2012. Opravným uznesením z 28. januára
2013 okresný súd opravil výrokovú časť uznesenia z 15. októbra 2012 a zároveň
sťažovateľovi zaslal vyjadrenia žalovaných vo 4. a 5. rade. Sťažovateľ 8. februára 2013
zaujal stanovisko k vyjadreniam žalovaných vo 4. a 5. rade a 13. februára 2013 bolo
okresnému súdu bolo doručené aj vyjadrenie žalovaného v 2. a 3. rade k žalobe.
Dňa 20. marca 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2013, pričom
prípisom z 22. marca 2013 okresný súd sťažovateľovi s poukazom na to, že sťažovateľ bol
už vo veci vypočutý dožiadaným súdom, oznámil, že jeho účasť na pojednávaní nie je nutná
a o jeho priebehu bude vyrozumený zaslaním opisu zápisnice, tiež ho požiadal, aby obratom
oznámil, či je zastúpený Centrom právnej pomoci, resp. aby o termíne pojednávania
upovedomil svojho právneho zástupcu. Sťažovateľ 3. apríla 2013 okresnému súdu okrem
iného oznámil, že nesúhlasí s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Na okresnom súde sa 19. apríla 2013 v neprítomnosti sťažovateľa uskutočnilo
pojednávanie, ktoré bolo po prerokovaní veci odročené na 17. máj 2013 na účely doplnenia
vyjadrení a dokazovania. Okresný súd 22. apríla 2013 zaslal sťažovateľovi opis zápisnice
z pojednávania s poučením o možnosti vyjadriť sa a súčasne požiadal sťažovateľa
o oznámenie, či žiada o svoje ďalšie vypočutie k veci. Dňa 2. mája 2013 sťažovateľ
oznámil, že na svojej osobnej účasti na pojednávaniach naďalej trvá a zároveň proti
konajúcej sudkyni vzniesol námietku zaujatosti. Okresný súd 6. mája 2013 žiadal
sťažovateľa, aby oznámil, či vznáša námietku zaujatosti len proti konajúcej sudkyni alebo
proti všetkým sudcom okresného súdu, aby uviedol dôvod zaujatosti a kedy sa o tom
dôvode dozvedel. Dňa 13. mája 2013 žalovaní v 3. a 4. rade zaslali okresnému súdu listinné
dôkazy a súčasne žiadali o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 17. mája 2013.
Sťažovateľ 15. mája 2013 oznámil, že námietku zaujatosti vznáša len proti konajúcej
sudkyni a tiež jej dôvody. Pojednávanie konané 17. mája 2013 bolo po prerokovaní veci
odročené na neurčito na účely vypočutia sťažovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu
a 20. mája 2013 okresný súd zaslal sťažovateľovi opis zápisnice z pojednávania, pričom mu
oznámil, že keďže ním uvádzané dôvody zaujatosti konajúcej sudkyne spočívajú len v jej
postupe, túto nebude nadriadenému súdu predkladať na rozhodnutie, a tiež sťažovateľa
upovedomil o tom, že prostredníctvom Okresného súdu Trenčín bude vykonaný jeho
výsluch, zároveň tomuto súdu zaslal dožiadanie na vykonanie výsluchu sťažovateľa spolu
so špecifikáciou predmetu výsluchu.
Podľa judikatúry ústavného súdu ak sa využitie právneho prostriedku na ochranu
základných práv a slobôd, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo (napr. podľa § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov), prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (vyplýva to napr. z rozhodnutí IV. ÚS 186/2013,
IV. ÚS 222/2013, III. ÚS 195/2013).
Z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci po podaní sťažnosti na prieťahy
v konaní ústavný súd konštatuje, že tento prostriedok nápravy, na podanie ktorého bol
sťažovateľ oprávnený, bol účinný a okresný súd od tohto momentu koná plynule bez toho,
aby ústavný súd v jeho postupe zistil kvalifikované zbytočné prieťahy. Okresný súd teda
potom, ako mu bola daná možnosť nápravy vo vzťahu k zásahu do základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, postupuje v súlade s účelom
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, t. j. tak, aby došlo k odstráneniu
právnej neistoty sťažovateľa. Tomuto záveru v konečnom dôsledku nasvedčuje v podstate aj
späťvzatie sťažnosti podanej ústavnému súdu 18. mája 2012.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa (prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov, priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov
právneho zastúpenia), rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia
základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2013