Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)IV. ÚS 386/2013
PDF · 232.59 KB
No categories available
IV. ÚS 386/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,
konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,
vedené pod spisovými značkami: Rvp 16138/2012, Rvp 16140/2012, Rvp 16141/2012,
Rvp 16142/2012, Rvp 16143/2012, Rvp 16144/2012, Rvp 16147/2012, Rvp 9868/2013,
Rvp 9874/2013 a Rvp 9876/2013, ktorými namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod spisovými
značkami: 5 Er 1083/2008 a uznesením zo 6. decembra 2011, 12 Er 728/2009 a uzneseniami
zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2012, 12 Er 604/2006 a uznesením z 15. marca 2012,
10 Er 86/2005 a uznesením z 27. februára 2012, 10 Er 86/2006 a uznesením z 28. februára
2012, 11 Er 336/2006 a uznesením z 23. decembra 2011, 16 Er 99/2004 a uznesením
z 20. decembra 2011 a 12 Er 827/2009 a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011
a porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod spisovými
značkami: 20 CoE 126/2012 a uznesením z 30. augusta 2012, 7 CoE 134, 135/2012
a uznesením z 20. augusta 2012, 5 CoE 95/2012 a uznesením z 25. septembra 2012,
2 CoE 79/2012 a uznesením z 31. augusta 2012, 18 CoE 79/2012 a uznesením zo 16.
augusta 2012, 4 CoE 42/2012 a uznesením z 24. augusta 2012, 4 CoE 46/2012 a uznesením
z 24. augusta 2012 a 16 CoE 151, 152/2012 a uznesením z 27. septembra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 16138/2012, Rvp 16140/2012, Rvp 16141/2012, Rvp 16142/2012,
Rvp 16143/2012, Rvp 16144/2012, Rvp 16147/2012, Rvp 9868/2013, Rvp 9874/2013
a Rvp 9876/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako
neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra
2012 a 23. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2
ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)
v konaniach vedených pod spisovými značkami: 5 Er 1083/2008 a uznesením
zo 6. decembra 2011, 12 Er 728/2009 a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2012,
12 Er 604/2006 a uznesením z 15. marca 2012, 10 Er 86/2005 a uznesením z 27. februára
2012, 10 Er 86/2006 a uznesením z 28. februára 2012, 11 Er 336/2006 a uznesením
zo 7. decembra 2011, 16 Er 99/2004 a uznesením z 20. decembra 2011, 12 Er 827/2009
a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenia
okresného súdu“) a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami:
20 CoE 126/2012 a uznesením z 30. augusta 2012, 7 CoE 134, 135/2012 a uznesením
z 20. augusta 2012, 5 CoE 95/2012 a uznesením z 25. septembra 2012, 2 CoE 79/2012
a uznesením z 31. augusta 2012, 18 CoE 79/2012 a uznesením zo 16. augusta 2012,
4 CoE 42/2012 a uznesením z 24. augusta 2012, 4 CoE 46/2012 a uznesením z 24. augusta
2012, 16 CoE 151,152/2012 a uznesením z 27. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté
uznesenia krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych
zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich
vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorá založila právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava. Z dôvodu
nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia
pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov
(notárska zápisnica, rozhodcovský rozsudok, pozn.). Okresný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie
napadnutými uzneseniami vyhlásil za neprípustné a zastavil ich; na základe odvolania
sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými
uzneseniami krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom
vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje
za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení
príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň
podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne
veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe
okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že
o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým
prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby
podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach
konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom konaní
sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd
nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol
k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal
závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu
preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym
spôsobom neodôvodnil“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového
protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami , ako aj porušenie jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho
napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zruší
a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako
aj úhradu trov konania.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti
konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné
ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu
a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc
označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1
výroku tohto uznesenia).
II.2 K napadnutému postupu okresného súdu a jeho napadnutým uzneseniam,
ako aj k napadnutému postupu krajského súdu a jeho napadnutým uzneseniam
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že
21. decembra 2012 a 23. januára 2013 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti
sťažovateľky vedené pod spisovými značkami: Rvp 16123/2012, Rvp 16128/2012,
Rvp 16129/2012, Rvp 16130/2012, Rvp 16131/2012, Rvp 16133/2012, Rvp 16134/2012,
Rvp 9867/2013, Rvp 9873/2013 a Rvp 9875/2013, v ktorých žiada o vydanie rozhodnutí,
ktorými by rovnako ako v prerokúvaných prípadoch ústavný súd vyslovil porušenie jej
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami: 5 Er 1083/2008
a uznesením zo 6. decembra 2011, 12 Er 728/2009 a uznesením zo 16. februára 2012
a z 2. mája 2012, 12 Er 604/2006 a uznesením z 15. marca 2012, 10 Er 86/2005
a uznesením z 27. februára 2012, 10 Er 86/2006 a uznesením z 28. februára 2012,
11 Er 336/2006 a uznesením zo 7. decembra 2011, 16 Er 99/2004 a uznesením
z 20. decembra 2011, 12 Er 827/2009 a uznesením zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011,
ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami:
20 CoE 126/2012 a uznesením z 30. augusta 2012, 7 CoE 134, 135/2012 a uznesením
z 20. augusta 2012, 5 CoE 95/2012 a uznesením z 25. septembra 2012, 2 CoE 79/2012
a uznesením z 31. augusta 2012, 18 CoE 79/2012 a uznesením zo 16. augusta 2012,
4 CoE 42/2012 a uznesením z 24. augusta 2012, 4 CoE 46/2012 a uznesením z 24. augusta
2012, 16 CoE 151, 152/2012 a uznesením z 27. septembra 2012, zrušil tieto uznesenia
krajského súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o vyhlásení exekúcií
vedených v prospech sťažovateľky za neprípustné a následnom zastavení, a sťažovateľke
priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním prerokúvaných sťažností so sťažnosťami vedenými pod spisovými
značkami: Rvp 16123/2012, Rvp 16128/2012, Rvp 16129/2012, Rvp 16130/2012,
Rvp 16131/2012, Rvp 16133/2012, Rvp 16134/2012, Rvp 9867/2013, Rvp 9873/2013
a Rvp 9875/2013 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu
a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť aj
porušenie tých istých základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru, priznať
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
V prerokúvaných sťažnostiach navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj
ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj napadnuté uznesenia
okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvaných
sťažností, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 21. decembra
2012, resp. 23. januára 2013, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod spisovými
značkami: Rvp 16123/2012, Rvp 16128/2012, Rvp 16129/2012, Rvp 16130/2012,
Rvp 16131/2012, Rvp 16133/2012, Rvp 16134/2012, Rvp 9867/2013, Rvp 9873/2013
a Rvp 9875/2013 konania začaté 21. decembra 2012, resp. 23. januára 2013.
Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie prerokúvaných sťažností ako
neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu
dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.
Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že prerokúvané sťažnosti obsahujú
rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než sťažnosti vedené pod spisovými
značkami: Rvp 16123/2012, Rvp 16128/2012, Rvp 16129/2012, Rvp 16130/2012,
Rvp 16131/2012, Rvp 16133/2012, Rvp 16134/2012, Rvp 9867/2013, Rvp 9873/2013
a Rvp 9875/2013, doručené ústavnému súdu v rovnaké dni, keďže všetky sťažnosti
obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu, resp. krajského súdu, a obsahujú návrh na zrušenie totožného
rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj
úhrady trov konania.
Pozornosti ústavného súdu neušlo, že v sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 9874/2013
sťažovateľka označila konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 12 Er 827/2009 mylne
ako konanie vedené pod sp. zn. 12 Er 728/2009, pričom vychádzala zo záhlavia uznesenia
krajského súdu sp. zn. 16 CoE 151, 152/2012 z 27. septembra 2012, kde je toto konanie
takto mylne označené. Z výroku tohto uznesenia krajského súdu je však nepochybne zrejmé,
že sa týkalo konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 Er 827/2009.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2013