Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 386/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD.,

vedené pod spisovými značkami: , , ,

Rvp 16142/2012, , , , ,

Rvp 9874/2013 a , ktorými namieta porušenie svojich základných práv

podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod spisovými

značkami: a uznesením zo 6. decembra 2011, a uzneseniami

zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2012, a uznesením z 15. marca 2012,

a uznesením z 27. februára 2012, a uznesením z 28. februára

2012, a uznesením z 23. decembra 2011, a uznesením

z 20. decembra 2011 a a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011

a porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod spisovými

značkami: a uznesením z 30. augusta 2012, , 135/2012

a uznesením z 20. augusta 2012, a uznesením z 25. septembra 2012,

a uznesením z 31. augusta 2012, a uznesením zo 16.

augusta 2012, a uznesením z 24. augusta 2012, a uznesením

z 24. augusta 2012 a 16 CoE 151, 152/2012 a uznesením z 27. septembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 16143/2012, , , ,

a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako

neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra

2012 a 23. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2

a dohovoru postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)

v konaniach vedených pod spisovými značkami: a uznesením

zo 6. decembra 2011, a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2012,

a uznesením z 15. marca 2012, a uznesením z 27. februára

2012, a uznesením z 28. februára 2012, a uznesením

zo 7. decembra 2011, a uznesením z 20. decembra 2011,

a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenia

okresného súdu“) a svojich základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami:

a uznesením z 30. augusta 2012, , 135/2012 a uznesením

z 20. augusta 2012, a uznesením z 25. septembra 2012,

a uznesením z 31. augusta 2012, a uznesením zo 16. augusta 2012,

a uznesením z 24. augusta 2012, a uznesením z 24. augusta

2012, a uznesením z 27. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté

uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených

zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych

zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich

vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorá založila právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava. Z dôvodu

nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia

pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov

(notárska zápisnica, rozhodcovský rozsudok, pozn.). Okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie

napadnutými uzneseniami vyhlásil za neprípustné a zastavil ich; na základe odvolania

sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými

uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom

vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje

za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení

príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň

podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne

veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe

okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že

o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým

prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa

(ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby

podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach

konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom konaní

sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd

nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol

k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal

závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu

preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym

spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami , ako aj porušenie jej základných práv

podľa a a práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho

napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zruší

a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako

aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle v záujme hospodárnosti

konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné

ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

S prihliadnutím na obsah sťažností a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu

a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc

označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1

výroku tohto uznesenia).

II.2 K napadnutému postupu okresného súdu a jeho napadnutým uzneseniam,

ako aj k napadnutému postupu krajského súdu a jeho napadnutým uzneseniam

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že

21. decembra 2012 a 23. januára 2013 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti

sťažovateľky vedené pod spisovými značkami: , ,

Rvp 16129/2012, , , , ,

Rvp 9867/2013, a , v ktorých žiada o vydanie rozhodnutí,

ktorými by rovnako ako v prerokúvaných prípadoch ústavný súd vyslovil porušenie jej

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami:

a uznesením zo 6. decembra 2011, a uznesením zo 16. februára 2012

a z 2. mája 2012, a uznesením z 15. marca 2012,

a uznesením z 27. februára 2012, a uznesením z 28. februára 2012,

a uznesením zo 7. decembra 2011, a uznesením

z 20. decembra 2011, a uznesením zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011,

ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami:

a uznesením z 30. augusta 2012, , 135/2012 a uznesením

z 20. augusta 2012, a uznesením z 25. septembra 2012,

a uznesením z 31. augusta 2012, a uznesením zo 16. augusta 2012,

a uznesením z 24. augusta 2012, a uznesením z 24. augusta

2012, 16 CoE 151, 152/2012 a uznesením z 27. septembra 2012, zrušil tieto uznesenia

krajského súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o vyhlásení exekúcií

vedených v prospech sťažovateľky za neprípustné a následnom zastavení, a sťažovateľke

priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Porovnaním prerokúvaných sťažností so sťažnosťami vedenými pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 16131/2012, , , ,

a ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu

a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť aj

porušenie tých istých základných práv podľa a práv podľa dohovoru, priznať

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

V prerokúvaných sťažnostiach navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj

ďalších práv vyplývajúcich z , resp. z dohovoru a zrušiť aj napadnuté uznesenia

okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvaných

sťažností, kedy podľa konanie začína, t. j. 21. decembra

2012, resp. 23. januára 2013, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 16131/2012, , , ,

a konania začaté 21. decembra 2012, resp. 23. januára 2013.

Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie prerokúvaných sťažností ako

neprípustných podľa , keďže tým došlo k naplneniu

dôvodu neprípustnosti zakotveného v .

Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že prerokúvané sťažnosti obsahujú

rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než sťažnosti vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 16131/2012, , , ,

a , doručené ústavnému súdu v rovnaké dni, keďže všetky sťažnosti

obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom okresného súdu, resp. krajského súdu, a obsahujú návrh na zrušenie totožného

rozhodnutia krajského súdu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj

úhrady trov konania.

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že v sťažnosti vedenej pod sp. zn.

sťažovateľka označila konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. mylne

ako konanie vedené pod sp. zn. , pričom vychádzala zo záhlavia uznesenia

krajského súdu sp. zn. , 152/2012 z 27. septembra 2012, kde je toto konanie

takto mylne označené. Z výroku tohto uznesenia krajského súdu je však nepochybne zrejmé,

že sa týkalo konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti

podľa ako neprípustné.

Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013