Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 361/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu

Skalica sp. zn. z 12. októbra 2011, sp. zn. z 28. septembra

2011, sp. zn. z 27. septembra 2011 a sp. zn. z 28. septembra

2011, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 31. augusta 2012, sp. zn. zo 14. augusta 2012, sp. zn.

z 20. septembra 2012 a sp. zn. zo 14. augusta 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. decembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu

Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12. októbra 2011, sp. zn.

z 28. septembra 2011, sp. zn. z 27. septembra 2011 a sp. zn.

z 28. septembra 2011 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia okresného

súdu“), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 31. augusta 2012, sp. zn. zo 14. augusta 2012,

sp. zn. z 20. septembra 2012 a sp. zn. zo 14. augusta 2012

(ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných

vzťahov založených zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi

k spísaniu notárskych zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných

osôb s ich vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovských doložiek, ktorými bola

založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. Z dôvodu

nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia

pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov

(notárska zápisnica, rozsudky rozhodcovského súdu). Okresný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne napadnutými

rozhodnutiami vyhlásil exekúcie za neprípustné a zastavil ich. Na základe odvolania

sťažovateľky boli napadnuté rozhodnutia okresného súdu potvrdené napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu.

V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením

označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke

skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie. Navyše, sťažovateľ podal po podaní

odvolania návrh na prerušenie konania postupom podľa ust.

a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ! Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom

rade nerozhodli do skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania!

Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil... V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje o procesnom

návrhu sťažovateľa! Práve chýbajúca procesná činnosť porušovateľov vecne vyjadrená

vydaním rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust.

a zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej

argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti súdu konať položením

prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným spôsobom porušila

základné práva sťažovateľa...“.

Sťažovateľka podala v priebehu konaní pred všeobecnými súdmi návrhy

na prerušenie konaní postupom podľa

(ďalej aj „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré odôvodnila tým, že

«súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady

93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku (resp.

splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil

fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pozn.) za neprijateľnú

podmienku v zmluve o úvere. Máme za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad

pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie...

Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie

týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby

účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového

práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Máme za to, že

v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47

Charty základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná

podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii exekučným

súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy.».

Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom

sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie

civilného procesu), v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad

práva spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym

dvorom Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, alternatívne postupom a napadnutými rozhodnutiami

krajského súdu, napadnuté rozhodnutia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie

a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení

neskorších predpisov.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu,

proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností

na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného

súdu a krajského súdu, ktorými krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutia okresného súdu

o zastavení exekúcií, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv podľa

a dohovoru.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,

odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd zo spisov pôvodne vedených pod sp. zn. až sp. zn.

Rvp 14487/2012 zistil, že sťažovateľka 6. decembra 2012 doručila ústavnému súdu

obdobné sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito sťažnosťami) namietala okrem iného aj

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a postupom

a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, pričom v týchto sťažnostiach okrem iného

formuluje aj výhrady voči tomu, že v predmetných veciach konajúce súdy nepožiadali

Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke. O týchto sťažnostiach

ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 13. marca 2013 tak, že tieto spojil

na spoločné konanie a následne ich odmietol.

Ústavný súd porovnaním posudzovaných sťažností a sťažností pôvodne vedených

pod sp. zn. až sp. zn. , ktoré spojil na spoločné konanie

a o ktorých rozhodol uznesením sp. zn. z 13. marca 2013 (ktoré odmietol

z dôvodu nedostatku právomoci a zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti), zistil, že

sťažovateľka nimi namieta postup okresného súdu a krajského súdu v totožnom súdnom

(exekučnom) konaní a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých práv a zrušiť totožné

uznesenia krajského súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že ústavný súd už o sťažnostiach

sťažovateľky s totožným petitom, teda aj predmetom konania, rozhodol uznesením

sp. zn. z 13. marca 2013. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie

posudzovaných sťažností ako neprípustných podľa ,

keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že posudzované sťažnosti

obsahujú podrobnejšiu argumentáciu vo vzťahu k povinnosti všeobecného súdu prerušiť

napadnuté konanie v súvislosti s prejudiciálnou otázkou. Pokiaľ sťažovateľka chcela

rozšíriť alebo doplniť argumentáciu k už skôr doručeným sťažnostiam, mohla tak urobiť

formou ich doplnenia. Keďže sťažovateľka namiesto uvedeného postupu zvolila podanie

nových sťažností, ktorých predmetom je porušenie identických práv postupom okresného

súdu a postupom krajského súdu v totožnom konaní, vystavila sa tak riziku, že posudzované

sťažnosti budú odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti) v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013