Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesením sp. zn. IV. ÚS 404/2013 - 12 zo dňa 26.06.2013.. Z citovaného uznesenia Ústavného súdu SR vyplývaodlišná. V tomto smere žalovaný opätovne preukázal uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS/404/2013 - 12 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/185/2011s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 404/2013 - 12 zo dňa 26.06.2013, na ktoré žalovaný v 1. rade poukázal. Súd prvej inštancie

z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. júna 2013 sp. zn. IV. ÚS 404/2013, ktoré považoval za aplikovateľné na prejednávanú vec, aj keď ústavný súdzaoberal niektorými otázkami týkajúcimi sa nároku oprávneného dediča (napr. IV. ÚS 404/2013, II. ÚS 86/2021). 25. Podľa dovolacieho súdu právna teória vyjadrená v odbornej

prax najvyšších súdnych autorít: - uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 404/2013 z 26.06.2013, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa na namietané porušenieinštancie nesprávne vysporiadal s rozhodnutím Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 404/2013 z 26.06.2013, a to z dôvodu, že citovaná časť nálezu Ústavného súdu sa zaoberánehnuteľnosť“. Predmetné závery potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 404/2013 zo dňa 26.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn.

prax najvyšších súdnych autorít: - uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 404/2013 z 26.06.2013, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa na namietané porušenie