Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 408/2013
PDF · 159.98 KB
No categories available
IV. ÚS 408/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F. P.,
s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Er 3903/2008 a uznesením zo 14. mája 2012, ako aj porušenie
svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
17 CoE 176/2012 a uznesením z 15. augusta 2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“,
v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 3903/2008 a uznesením zo 14. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného
súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy
a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
17 CoE 176/2012 a uznesením z 15. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského
súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených
zmluvou o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky
alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom
postavení zmluvných strán pri vzniku sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka a návrh
sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky
na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil dlžníkovi povinnosť platiť, bola dlžníkovi
na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke
pohľadávku spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať
sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku, pozn.). Okresný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania ex offo exekúciu
napadnutým uznesením vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil; na základe odvolania
sťažovateľky bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením
krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim
z napadnutého uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň podáva vlastnú
interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne veci, ktoré tvorili
právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu
a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení
uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené
konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali
ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.
Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutom konaní
sťažovateľka zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil
pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol k odvolacím
dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal závery
a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia
nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu
preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym
spôsobom neodôvodnil“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu
a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní a napadnutým uznesením, ako aj porušenie jej základných práv podľa
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým
uznesením, napadnuté uznesenie okresného súdu a krajského súdu zruší a vec vráti
na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu
trov konania.
Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že
aj 6. decembra 20123 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky vedená pod
sp. zn. Rvp 14460/2012, v ktorej žiada o vydanie rozhodnutia, ktorým by rovnako ako
v tomto prípade ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Er 3903/2008 a uznesením zo 14. mája 2012, ako aj postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE 176/2012 a uznesením z 15. augusta 2012, zrušil toto
uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a následnom zastavení exekúcie vedenej v prospech sťažovateľky,
a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Porovnaním prerokúvanej sťažnosti so sťažnosťou vedenou pod sp. zn.
Rvp 14460/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postup okresného súdu
a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní (sp. zn. 4 Er 3903/2008) a žiada
v nej vysloviť porušenie tých istých práv, priznať finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu
trov konania.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvanej
sťažnosti, keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 6. decembra
2012, ústavný súd už v tej istej veci viedol pod sp. zn. Rvp 14460/2012 konanie začaté
taktiež 6. decembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie prerokúvanej sťažnosti
ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu
dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto
závere nič nemení ani skutočnosť, že prerokúvaná sťažnosť obsahuje rozsiahlejšiu
argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 14460/2012
doručená ústavnému súdu taktiež 6. decembra 2012, pretože o prípadnom porušení
základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru by bolo možné
uvažovať zásadne len vtedy, ak by ústavný súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu
primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných
princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.
Vzhľadom na tieto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júna 2013