Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 289/2013
PDF · 90.04 KB
No categories available
III. ÚS 289/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2013 predbežne
prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 838/2009
a jeho uznesením z 10. novembra 2011 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 CoE 97/2012 a jeho uznesením z 10. septembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. novembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Er 838/2009 a jeho uznesením z 10. novembra 2011 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CoE 97/2012 a jeho uznesením
z 10. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady proti právnym záverom vyplývajúcim
z napadnutého uznesenia okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov
aplikovateľných na túto vec.
Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka
považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného konania bolo
rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu
sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež
tvrdí, že v jej veci konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského
súdu v napadnutom konaní a ich napadnutým uznesením, zrušil uznesenie krajského súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia,
ako aj úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľka sťažnosťou napáda tie isté postupy okresného
súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach, ktoré ústavný súd už riešil a rozhodol
o jej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 27. novembra 2012 vedenej pod sp. zn.
Rvp 14058/2012) uznesením sp. zn. IV. ÚS 283/2013 z 30. mája 2013 tak, že ju odmietol
pre nedostatok právomoci vo vzťahu k okresnému súdu a neprípustnosť vo vzťahu
ku krajskému súdu.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol...
Keďže zo sťažnosti sťažovateľky, ako aj zo spisu ústavného súdu sp. zn.
IV. ÚS 283/2013 je zrejmé, že sťažovateľka žiada vysloviť porušenie tých istých práv, t. j.
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rovnakým postupom a tými istými napadnutými
uzneseniami, ktoré už ústavný súd riešil, z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde
odmietol pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2013