Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 290/2013
PDF · 115.71 KB
No categories available
III. ÚS 290/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 14162/2012, Rvp 14163/2012, Rvp 14164/2012 a sp. zn. Rvp 14165/2012, zastúpenej
advokátom doc. JUDr. B. F., A., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v
konaniach vedených pod sp. zn. 6 Er/461/2007, sp. zn. 26 Er/4781/2004, sp. zn. 26
Er/553/2005 a sp. zn. 26 Er/3980/2004 a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 16 CoE/127/2012 z 20. augusta 2012, sp. zn. 7 CoE/126/2012 z 20. augusta 2012, sp.
zn. 7 CoE/121/2012 z 20. augusta 2012 a sp. zn. 16 CoE/126/2012 z 20. augusta 2012 a
takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P. , s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14162/2012
až sp. zn. Rvp 14165/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.
zn. III. ÚS 290/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P. , s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. decembra
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaniach
vedených pod sp. zn. 6 Er/461/2007, sp. zn. 26 Er/4781/2004, sp. zn. 26 Er/553/2005 a sp.
zn. 26 Er/3980/2004 (ďalej aj „napadnuté konania okresného súdu“) a postupom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 16 CoE/127/2012 z 20.
augusta 2012, sp. zn. 7 CoE/126/2012 z 20. augusta 2012, sp. zn. 7 CoE/121/2012 z 20.
augusta 2012 a sp. zn. 16 CoE/126/2012 z 20. augusta 2012 (ďalej aj „uznesenia krajského
súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti
poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní
vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že
dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči
sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových
zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou
začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli
na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné
konania. V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri
podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa
taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté
exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami okresného súdu
v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných
konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté
uznesenia okresného súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce
z rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje
ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené
konania. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka
považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo
rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu
sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu, zruší
uznesenia krajského súdu a veci mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané
finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 14162/2012 až sp. zn. Rvp 14165/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe
sťažovateľky a okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol
ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
2.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľky
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v
tej istej veci koná.
Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde
prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri
zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,
a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden
z uvedených znakov totožnosti veci.
Ústavný súd zistil, že na ústavnom súde prebiehajú konania o sťažnostiach
sťažovateľky doručených ešte 28. novembra 2012 (pod sp. zn. Rvp 14121/2012, Rvp
14122/2012, sp. zn. Rvp 14123/2012 a sp. zn. Rvp 14124/2012), v ktorých namieta tie isté
postupy okresného súdu a uznesenia krajského súdu V týchto sťažnostiach vystupujú
identickí účastníci konania (sťažovateľka, okresný súd a krajský súd) a predmet uvedených
konaní je identický (čo sa týka namietaného porušenia sťažovateľkiných základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) a sťažovateľka sa aj v sťažnostiach
týkajúcich sa týchto konaní v návrhu rozhodnutia (petite) domáha vyslovenia porušenia
rovnakých práv ako v sťažnostiach vedených pod sp. zn. Rvp 14162/2012 až sp. zn.
Rvp 14165/2012.
Ústavný súd konštatuje, že začatie konaní vedených pod sp. zn. Rvp 14121/2012,
sp. zn. Rvp 14122/2012, sp. zn. Rvp 14123/2012 a sp. zn. Rvp 14124/2012 bráni tomu, aby
vo veci prebiehali súčasne aj konania vedené pod sp. zn. Rvp 14162/2012, sp. zn.
Rvp 14163/2012, sp. zn. Rvp 14164/2012 a sp. zn. Rvp 14165/2012, a preto bolo potrebné
sťažnosti sťažovateľky vedené pod už uvedenými spisovými značkami odmietnuť
pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2013