Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 470/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G. a. s., B., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou B. s. r. o., B., za ktorú koná advokát Mgr. P. B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 3. januára 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. zo 17. januára 2012 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 11. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti G. a. s. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2013 doručená sťažnosť spoločnosti G. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. januára 2012

(ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) v spojení s opravným uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 17. januára 2012 (ďalej len „opravné uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je spoločníkom a z toho titulu

spoluvlastníkom obchodného podielu v spoločnosti G. s. r. o. (ďalej len „dlžník“). Okresný

súd rozhodol uznesením sp. zn. z 11. novembra 2011 o začatí konkurzného

konania proti dlžníkovi. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal konateľ dlžníka. Okresný súd

uznesením z 28. novembra 2011 ustanovil dlžníkovi predbežného správcu. Okresný súd

uznesením z 3. januára 2012 zastavil konkurzné konanie proti dlžníkovi a opravným

uznesením opravil uvedené uznesenie tak, že konkurzné konanie proti dlžníkovi

sa zastavuje pre nedostatok majetku.

Proti uzneseniu okresného súdu v spojení s opravným uznesením podala spoločnosť

G. s. r. o. ako veriteľ dlžníka odvolanie, v ktorom namietala nedostatok aktívnej legitimácie

konateľa dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ako aj skutočnosť, že dlžník

v skutočnosti vlastní majetok. O odvolaní veriteľa rozhodol krajský súd uznesením

z 11. októbra 2012, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu v spojení s opravným

uznesením okresného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu uznesením okresného súdu

v spojení s opravným uznesením a uznesením krajského súdu. Tieto rozhodnutia sú podľa

sťažovateľky arbitrárne a svojvoľné, pretože okresný súd a ani krajský súd vôbec

nezohľadnili majetok dlžníka, a napriek tomu konkurzné konanie zastavili pre nedostatok

majetku. Rozhodnutie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku má povahu

rozhodnutia o zrušení spoločnosti (dlžníka, pozn.), ktoré vedie k výmazu spoločnosti

z obchodného registra. Sťažovateľka je vlastníčkou obchodného podielu u dlžníka.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa

3. 1. 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

zo dňa 17. 1. 2012 a v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. k.

zo dňa 11. 10. 2012 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 3. 1. 2012 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 17. 1. 2012

a uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k. zo dňa 11. 10. 2012 sa zrušujú

a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava I sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť Sťažovateľovi trovy konania v sume 81,45 EUR (slovom

osemdesiatjeden eur štyridsaťpäť centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu

na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený vo V., a. s. č. účtu:...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť podľa

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie

podľa .

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť

nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu v spojení s opravným

uznesením a uznesením krajského súdu, ktoré sú podľa nej svojvoľné a arbitrárne.

V dôsledku toho okresný súd nesprávne rozhodol o zastavení konkurzného konania proti

dlžníkovi pre nedostatok majetku, s čím sa krajský súd v uznesení z 11. októbra 2012

stotožnil.

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je spoločníkom z titulu

svojho vkladu do základného imania dlžníka (úpadcu), avšak zo sťažnosti nevyplýva, že by

sťažovateľka bola veriteľom dlžníka.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“) účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ

a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi konkurzného

konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom

konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného

konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach. Typicky ide

napríklad o správcu, ktorý má postavenie účastníka konkurzného konania pre tú časť

konkurzného konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho odmene. Prípadne pôjde o štatutárne

orgány alebo člena štatutárneho orgánu, prokuristu, zodpovedného zástupcu, likvidátora

alebo núteného správcu alebo zákonného zástupcu úpadcu pre tú časť konkurzného konania,

v ktorej im súd ukladá pokutu z dôvodu neposkytnutia súčinnosti správcovi a pod.

Postavenie sťažovateľky ako niektorého zo subjektov vymedzených v § 24 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii zo sťažnosti nevyplýva, samotná sťažovateľka sa takto

v sťažnosti neoznačuje. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal konateľ dlžníka.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v

záujme ochrany svojich základných práv (napr. , , III. ÚS

108/2012).

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že táto nebola podaná

osobou, ktorá by v danom konaní mala procesné postavenie účastníka konkurzného

konania. V konkurznom konaní je účastníkom konania ako dlžník (úpadca) len obchodná

spoločnosť, v ktorej je sťažovateľka spoločníkom z titulu svojho vkladu do základného

imania spoločnosti. V danej veci aplikovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii však

spoločníka obchodnej spoločnosti z dôvodu existencie jeho právneho vzťahu s obchodnou

spoločnosťou, na ktorej základnom imaní sa svojím vkladom podieľa za účastníka

konkurzného konania, nedefinuje.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne

legitimovaná na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013