Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 470/2013
PDF · 157.83 KB
No categories available
I. ÚS 470/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G. a. s., B., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou B. s. r. o., B., za ktorú koná advokát Mgr. P. B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 3 K 70/2011 z 3. januára 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 3 K 70/2011 zo 17. januára 2012 a uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2 CoKR 10/2012 z 11. októbra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti G. a. s. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2013 doručená sťažnosť spoločnosti G. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného
porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 K 70/2011 z 3. januára 2012
(ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) v spojení s opravným uznesením okresného súdu
sp. zn. 3 K 70/2011 zo 17. januára 2012 (ďalej len „opravné uznesenie okresného súdu“)
a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 CoKR 10/2012
z 11. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je spoločníkom a z toho titulu
spoluvlastníkom obchodného podielu v spoločnosti G. s. r. o. (ďalej len „dlžník“). Okresný
súd rozhodol uznesením sp. zn. 3 K 70/2011 z 11. novembra 2011 o začatí konkurzného
konania proti dlžníkovi. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal konateľ dlžníka. Okresný súd
uznesením z 28. novembra 2011 ustanovil dlžníkovi predbežného správcu. Okresný súd
uznesením z 3. januára 2012 zastavil konkurzné konanie proti dlžníkovi a opravným
uznesením opravil uvedené uznesenie tak, že konkurzné konanie proti dlžníkovi
sa zastavuje pre nedostatok majetku.
Proti uzneseniu okresného súdu v spojení s opravným uznesením podala spoločnosť
G. s. r. o. ako veriteľ dlžníka odvolanie, v ktorom namietala nedostatok aktívnej legitimácie
konateľa dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ako aj skutočnosť, že dlžník
v skutočnosti vlastní majetok. O odvolaní veriteľa rozhodol krajský súd uznesením
z 11. októbra 2012, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu v spojení s opravným
uznesením okresného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu
v spojení s opravným uznesením a uznesením krajského súdu. Tieto rozhodnutia sú podľa
sťažovateľky arbitrárne a svojvoľné, pretože okresný súd a ani krajský súd vôbec
nezohľadnili majetok dlžníka, a napriek tomu konkurzné konanie zastavili pre nedostatok
majetku. Rozhodnutie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku má povahu
rozhodnutia o zrušení spoločnosti (dlžníka, pozn.), ktoré vedie k výmazu spoločnosti
z obchodného registra. Sťažovateľka je vlastníčkou obchodného podielu u dlžníka.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/70/2011 zo dňa
3. 1. 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/70/2011
zo dňa 17. 1. 2012 a v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 2 CoKR/10/2012
zo dňa 11. 10. 2012 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/70/2011 zo dňa 3. 1. 2012 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 K/70/2011 zo dňa 17. 1. 2012
a uznesenie Krajského súdu Bratislava č. k. 2 CoKR/10/2012 zo dňa 11. 10. 2012 sa zrušujú
a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava I sú povinní spoločne
a nerozdielne uhradiť Sťažovateľovi trovy konania v sume 81,45 EUR (slovom
osemdesiatjeden eur štyridsaťpäť centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu
na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený vo V., a. s. č. účtu:...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť
nebola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu v spojení s opravným
uznesením a uznesením krajského súdu, ktoré sú podľa nej svojvoľné a arbitrárne.
V dôsledku toho okresný súd nesprávne rozhodol o zastavení konkurzného konania proti
dlžníkovi pre nedostatok majetku, s čím sa krajský súd v uznesení z 11. októbra 2012
stotožnil.
Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je spoločníkom z titulu
svojho vkladu do základného imania dlžníka (úpadcu), avšak zo sťažnosti nevyplýva, že by
sťažovateľka bola veriteľom dlžníka.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“) účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ
a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi konkurzného
konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom
konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného
konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach. Typicky ide
napríklad o správcu, ktorý má postavenie účastníka konkurzného konania pre tú časť
konkurzného konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho odmene. Prípadne pôjde o štatutárne
orgány alebo člena štatutárneho orgánu, prokuristu, zodpovedného zástupcu, likvidátora
alebo núteného správcu alebo zákonného zástupcu úpadcu pre tú časť konkurzného konania,
v ktorej im súd ukladá pokutu z dôvodu neposkytnutia súčinnosti správcovi a pod.
Postavenie sťažovateľky ako niektorého zo subjektov vymedzených v § 24 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii zo sťažnosti nevyplýva, samotná sťažovateľka sa takto
v sťažnosti neoznačuje. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal konateľ dlžníka.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v
záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06, III. ÚS
108/2012).
Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že táto nebola podaná
osobou, ktorá by v danom konaní mala procesné postavenie účastníka konkurzného
konania. V konkurznom konaní je účastníkom konania ako dlžník (úpadca) len obchodná
spoločnosť, v ktorej je sťažovateľka spoločníkom z titulu svojho vkladu do základného
imania spoločnosti. V danej veci aplikovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii však
spoločníka obchodnej spoločnosti z dôvodu existencie jeho právneho vzťahu s obchodnou
spoločnosťou, na ktorej základnom imaní sa svojím vkladom podieľa za účastníka
konkurzného konania, nedefinuje.
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne
legitimovaná na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2013