Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17P-30-2021.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o maloletého W. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: S. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX, E. a L. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. XXE, XXX XX B. X - W., J. republika, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý W., nar.: XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 08.03.2021.
IV. Zaostalé výživné za obdobie od 08.03.2021 do 14.01.2022 pre maloletého W. vo výške 1498,35 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 30,- Eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 08.03.2021 v spojení s jeho doplnením, domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému W.. Navrhla, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 200,-eur počnúc dňom podania návrhu na súd. Prejavila súhlas s úhradou zaostalého výživného v pravidelným mesačných splátkach. Styk otca s maloletým navrhla neupraviť poukazujúc na skutočnosť, že otec s maloletým nie sú spolu približne štyri roky v žiadnom kontakte. Tak z písomne podaného návrhu ako aj z výpovede matky na pojednávaní vyplynulo, že spolužitie s otcom maloletého prerušili v čase keď mal maloletý tri roky, otec sa na výžive maloletého dlhodobo v minulosti nepodieľal, výživné uhradil v roku 2021 len dvakrát a to v novembri vo výške 200,-eur a v decembri v sume 250,-eur. Na výžive maloletého sa nepodieľa ani vecnými plneniami. Okrem maloletého W. má vyživovaciu povinnosť k maloletému G. O., s ktorého otcom žijú v partnerskom zväzku . Je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Maloletý W. navštevuje ôsmy ročník základnej školy, je zdravý.
2. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,-eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd.
3. Súd rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil, požiadal súd o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Uviedol, že s návrhom matky súhlasí, má záujem sa na výžive maloletého podieľať pravidelnými úhradami výživného v sume 200,-eur mesačne. Potvrdil, že výživným na maloletého neprispieval pravidelne, v minulosti maloletému občas nakúpil oblečenie alebo online hru.
4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského zväzku jeho rodičov, ktorí dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, čo mal súd preukázané tak výpoveďou matky na pojednávaní ako aj zo šetrenia pomerov realizovaného kolíznym opatrovníkom. Otec dieťaťa túto skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporoval ani nenamietal. Od prerušenia spolužitia rodičov zabezpečuje starostlivosť o maloletého výlučne matka. Otec na výživu maloletého neprispieva pravidelne, s maloletým sa nestýka.
5. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom G. O., ich spoločným maloletým dieťaťom G. a maloletým W. v rodinnom dome vo vlastníctve partnera matky. Matka je evidovaná nezamestnaná, bez nároku na vyplácanie dávok v hmotnej núdzi. Vychádzajúc z výpovede matky na pojednávaní, plánuje započať prevádzkovanie živnosti, má záujem otvoriť si nechtový salón. Túto činnosť zatiaľ vykonáva súkromne, príjem z toho predstavuje 200,-eur mesačne. Okrem motorového vozidla Škoda Fabia, r.v. 2008 iný majetok nevlastní. Partner matky je živnostník, s priemerným hrubým mesačným príjmom vo výške 3.000 až 3.500,-eur mesačne. Hospodária spoločne, pričom väčšinu výdavkov na vedenie domácnosti znáša matkin partner. Mesačné výdavky pozostávajú z úhrady za plyn 150,-eur, splátky hypotekárneho úveru 650,-eur, elektrika 90,-eur, voda 20,-eur, sporenie 55,-eur, životné poistenie mal. detí 16,35,-eura a 17,35,-eura, životné poistenie matky 26,10,-eura, sporenie maloletým deťom po 25 a 26,-eur, mobilný telefón priemerne mesačne 88,62,-eura. Poberá prídavky na dve maloleté deti. Má vyživovaciu povinnosť k maloletému G., ktorý navštevuje prvý ročník základnej školy, s čím spojené výdavky pozostávajú z platby za stravu 30,95,-eura, ŠKD 15,-eur.
6. Otec maloletého je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v Českej republike. Z predloženej dohody uzatvorenej dňa 01.04.2021 vyplýva, že otec bude pre zamestnávateľa vykonávať kuchárske práce podľa zadania zamestnávateľa, dohodnutá odmena za vykonanú prácu činí 250,-Kč za hodinu, pričom dohodnutý rozsah pracovnej činnosti je šesť hodín týždenne. Otec uviedol, že odmena za vykonanú prácu mu je vyplácaná na ruku z dôvodu, že bankový účet mu bol zablokovaný. Napriek výzve súdu otec doklady o svojich výdavkoch súdu nepredložil, dôvodiac uvedené zablokovaním jeho účtu.
7. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností bol podaný dôvodne, keď rodičia spolu nežijú. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, otázkou výživného a úpravy styku rodičia, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. V domácnosti matky dieťaťa bolo vykonané šetrenie pomerov, z ktorého vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, v jej starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Otec s návrhom matky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej starostlivosti súhlasil, úroveň starostlivosti matky o maloletého žiadnym spôsobom nenamietal ani nerozporoval. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov a kolízneho opatrovníka zveril súd maloletého W. do osobnej starostlivosti matke.
15. Nakoľko ani jednému z rodičov maloletého nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by boli ich rodičovské práva a povinnosti obmedzené, ich výkon pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
26. Maloletý v čase podania návrhu na začatie konania navštevoval ôsmy ročník Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Želiezovciach, v čase rozhodovania súdu navštevuje deviaty ročník základnej školy. Výdavky v súvislosti s návštevou školy pozostávajú z príspevku ZRPŠ 20,-eur (spoločne pre mal. W. a mal. G.), v škole sa nestravuje. Navštevuje tanečnú školu, platba činí 100,-eur ročne. Maloletý je zdravý.
27. S poukazom na skutočnosť, že otec napriek výzve súdu doklady o svojich výdavkoch nepredložil, súd nemal možnosť sa s ich výškou oboznámiť, hodnotiť dôvodnosť ich vynakladania a na ich výšku pri určovaní výživného prihliadať.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, ich súhlasnému stanovisku ohľadom výšky výživného na maloletého, súd určil výživné zo strany otca na maloletého v sume 200,-eur mesačne, ktorú otca zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy k 15 dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletého a prídavkami na dieťa sú spôsobilé úplne pokryť odôvodnené potreby maloletého, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Pri posudzovaní zárobkových pomerov rodičov mal súd za to, že ich skutočné príjmy nezodpovedajú tým, ktoré v prebiehajúcom konaní obaja deklarovali. Na strane matky mal súd za to, že jej príjem pochádzajúci z nechtových úprav, ktoré realizuje súkromne, je vyšší než matka deklarovala, vzhľadom na ňou prejavený zámer túto činnosť začať vykonávať prostredníctvom otvorenia živnosti, s čím sú prirodzene spojené výdavky spojené s úhradou nájomného, odvodov na sociálne, zdravotné poistenie a podobne. Ak by príjmy matky z tejto činnosti neboli vyššie je ťažko uveriteľné, že by uvažovala nad zoficiálnením svojej činnosti. Na strane matky súd prihliadol na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. G.. Rovnako tak na strane otca mal súd za to, že jeho reálny príjem je vyšší než ten, ktorý súdu predložením dohody o vykonaní práce deklaroval. Berúc do úvahy výšku výživného na maloletého W. v sume 200,-eur mesačne, ako aj základné nevyhnutné výdavky každého kultúrneho človeka súvisiace so zabezpečením bývania, hygieny, či stravovania, je nemysliteľné, aby otec dieťaťa žil z príjmu deklarovaného dohodou u vykonaní práce , ktorá činí mesačne sumu 3.600,-Kč.
29. Výživné súd určil od 08.03.2021, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného aj pred týmto dátumom.
30. Odo dňa 08.03.2021, teda odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom pre maloletého po odpočítaní platieb realizovaných v prospech výživného na dieťa zaostalosť vo výške 1.498,35,-eura (mal zaplatiť marec 2021 : 200,-eur : 31 dní = 6,45,-eura x 23 dní + 9 mesiacov roku
2021 - apríl až december 2021 x 200,-eur), otec zaplatil v novembri 2021 výživné v sume 200,-eur, v mesiaci decembre v sume 250,-eur; ktorú súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové pomery otca maloletého. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo mu umožnil uhradiť zameškané výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného.
31. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
32. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
33. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
34. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
35. Podľa § 28 odsek 1 písmena a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práva povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
36. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa. S poukazom na skutočnosť, že rodičia nežiadali, aby súd styk otca s maloletým upravil, súd rešpektujúc vôľu rodičov o styku otca s maloletým nerozhodoval.
37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania uložiť niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého), resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.