Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 504/2013
PDF · 127.18 KB
No categories available
I. ÚS 504/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 13450/2013 – sp. zn. Rvp 13467/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 NcC 55/2012 z 18.
októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 74/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 53/2012 z 18.
októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 67/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 242/2012 z 29.
októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 236/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 243/2012 z 29.
októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 217/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 228/2012 z 24.
októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 226/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 248/2012 z 29.
októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 237/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 156/2012 zo 17.
októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 127/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 157/2012 z 18.
októbra 2012, sp. zn. 2 NcC135/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 154/2012 zo 17.
októbra 2012 a sp. zn. 2 NcC 133/2012 zo 17. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13450/2013 –
sp. zn. Rvp 13467/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.
zn. Rvp 13450/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. apríla
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 NcC 55/2012 z 18. októbra 2012, sp.
zn. 8 NcC 74/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 53/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 5
NcC 67/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 242/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC
236/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 243/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC
217/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 228/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC
226/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 248/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC
237/2012 z 29. októbra 2012 (týkajúce sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu
Bratislava III), sp. zn. 2 NcC 156/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 127/2012 z 18.
októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 157/2012 z 18. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC135/2012 zo 17.
októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 154/2012 zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 2 NcC 133/2012 zo 17.
októbra 2012 (týkajúce sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Pezinok) a im
predchádzajúcim postupom.
II.A
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.B
K spoločnému prerokovaniu vecí
4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.C
6. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 13450/2013 – sp. zn. Rvp 13467/2013 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia
citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových
konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých konaniach si uplatnila svoje žalobné
nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom
na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch
a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od
predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov (bod 1) a ňou použitej argumentácie
bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj
v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje
s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára
2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. ÚS 311/2013 z 29. mája 2013,
I. ÚS 355/2013 z 5. júna 2013...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných
sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných
prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach
odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu
týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
8. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
9. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2013