Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Get Finance s.r.o., so sídlom Slovenskej armády 2183/54, 914 41 Nemšová, IČO: 36 303 496, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: W.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX E. B., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -56 zo dňa 19.11.2021, takto

rozhodol:

Zrušuje sa uznesenie a vracia sa vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto: ,,I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta. II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa na žalovanom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého proti žalovanému podal na tamojší súd žalobu o zaplatenie istiny 140.000,- eur s príslušenstvom. Vec je tamojším súdom vedená pod spisovou značkou . Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok vedeného pod sp. zn. mal za nepochybné, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 140.000,- eur. Ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. -74 zo 16.11.2021 bolo toto konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.11.2021. Poukázal na to, že v súčasnosti neprebieha sporové konanie, v ktorom by žalobca uplatňoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 140.000,- eur. Uzavrel, že žalobca existenciu skutočností, z ktorých by vyplývala potreba dočasnej úpravy pomerov žalovaného ako jedného zo základných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Žalobca neosvedčil existenciu takých právnych skutočností, z ktorých by bola zrejmá reálnosť jeho obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie. Dospel k záveru, že osvedčenie existencie konkrétneho kvalifikovaného nebezpečenstva a jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu nemožno v danom prípade konštatovať z tvrdenia žalobcu, podľa ktorého pôvodný veriteľ poskytol pôžičky v značnej výške i osobám personálne prípadne majetkovo prepojeným na žalovaného a že tieto osoby realizujú právne úkony smerujúce k zbavovaniu sa ich majetkových hodnôt na úkor žalobcu, prípadne pôvodného veriteľa. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného uviedol, že v predmetnej veci bola na súd prvej inštancie podaná nová žaloba o zaplatenie 140.000,- eur s prísl., pričom aktuálne prebieha v danej veci súdne konanie, a to pod sp. zn. . Ďalej uviedol, že na tomto mieste za zmienku stojí aj fakt, že konajúci súd podľa názoru žalobcu uznesením č.k. -74 zo dňa 16.11.2021 zastavil pôvodné súdne konanie nezákonne a neprocesne, čím si sám vytvoril podklad pre zamietnutie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, tento podklad však trpí vadou nezákonnosti, keďže porušuje zákonné práva žalobcu, nakoľko v predmetnej veci súd rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty, a to z toho dôvodu, že rozhodnutie o zastavení uvedeného konania je v danom konkrétnom prípade podstatne odlišné od ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní súdov v obdobných veciach, pričom vo veci konajúci súd v danom konkrétnom prípade tento odklon od ustálenej súdnej praxe ani len dostatočným spôsobom neodôvodnil. Nakoľko vyššie uvedené súdne konanie pod sp. zn. je ešte len v začiatočnej fáze, mal za to, že žalovaný má dostatočné časové obdobie na to, aby sa postupnými krokmi zbavil svojho majetku tak, aby zo strany žalobcu nebolo možné jeho pohľadávku riadnym spôsobom vymôcť, z konania, resp. nečinnosti žalovaného je preto zrejmé, že tento ani nemá záujem dobrovoľne dlh žalobcovi uhradiť, a aj vzhľadom na to žalobca považuje potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia v danej konkrétnej veci za opodstatnenú. Dôrazne poukázal aj na dôvody, pre ktoré Okresný súd Trnava v konaní pod sp. zn. a Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní pod sp. zn. vyhovel podanému návrhu žalobcu na zriadenie sudcovského záložného práva v obdobných veciach. Mal za to, že uvedené skutočnosti odôvodňujú obavu žalobcu, že aj žalovaný môže v budúcnosti vykonávať právne kroky smerujúce k svojej nemajetnosti, keďže podľa výpisu z OR funkciu konateľa v spoločnosti TRUSSAL. s. r. o. spoločne s W.. G. C. vykonáva aj žalovaný. Ďalej uviedol, že potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia má za opodstatnenú a nevyhnutnú aj na základe toho dôvodu, že je evidentné, že žalovaný W.. I. Y. v súčasnosti prevádza svoj zostávajúci nehnuteľný majetok evidovaný na LV č. XXX, k. ú. E., nakoľko z aktuálneho LV č. XXX nepochybne vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva prebieha zmena vlastníckeho práva pod G. E. NA X. V - XXXX/XXXX, a to konkrétne odo dňa 03.12.2021. Vyššie uvedená skutočnosť je z pohľadu žalobcu zrejmým dôkazom preukazujúcim to, že žalovaný sa zbavuje svojho zostávajúceho majetku v úmysle vyhnúť sa zaplateniu žalovanej pohľadávky, pričom takéto neoprávnené kroky vykonáva už minimálne odo dňa 03.12.2021, a teda tieto neoprávnené kroky začal realizovať bezprostredne pár dní po tom, ako tunajší súd predmetným napadnutým uznesením zo dňa 19.11.2021 zamietol návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v danej konkrétnej veci. Podľa FinStatu aktuálne spoločnosť GOLF INTERNATIONAL, s. r. o., so sídlom: Tatranská 754, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761, v ktorej žalovaný podľa výpisu z OR vykonáva funkciu konateľa a je aj jej spoločníkom, dlží na daniach takmer 224.000,- eur a sociálnej poisťovni dlží takmer 15.000,- eur. Bol toho názoru, že správanie žalovaného nasvedčuje nielen neochotu, ale kategorické odmietnutie plniť svoje peňažné záväzky evidované voči žalobcovi, pričom zo strany žalovaného nebola absolútne žiadnym spôsobom vyjadrená ani prejavená žiadna vôľa konštruktívne riešiť vzniknutú predmetnú situáciu a navyše sa žalovaný preukázateľne začal postupne zbavovať svojho majetku, keďže ako už poukázal vyššie, z aktuálneho LV č. XXX nepochybne vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva prebieha zmena vlastníckeho práva pod G. E. NA X. V - XXXX/XXXX. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle jeho návrhu.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

4. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že na tamojšom súde v súčasnosti neprebieha sporové konanie, v ktorom by si žalobca uplatňoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 140.000,- eur, a preto neosvedčil existenciu skutočností, z ktorých by vyplývala potreba dočasnej úpravy pomerov žalovaného ako jedného zo základných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

5. Odvolací súd má za preukázané, že v inom konaní Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -100 zo dňa 20.12.2021 odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -74 zo dňa 16.11.2021, ktorým bolo zastavené konanie o zaplatenie 140.000,- eur s príslušenstvom a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť najprv o nepriznaní oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok a doručiť toto rozhodnutie žalobcovi a

až následne mal v prípade nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu rozhodnúť o zastavení súdneho konania.

6. Odvolací súd vlastnou činnosťou zároveň zistil, že dňa 29.11.2021 žalobca na súde prvej inštancie podal ďalšiu žaloba o zaplatenie 140.000,- eur s príslušenstvom proti žalovanému, ktorý je žalovaným aj v tomto konaní.

7. Odvolací súd zvýrazňuje nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, ktorý je dôležitým pilierom ochrany práva.

8. Aby nedošlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je v danej veci potrebné opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre účely poskytnutia účinnej ochrany jeho práv.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa podľa stabilnej súdnej praxe (pozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 27. septembra 2001 sp. zn. ) rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje . K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj jeho rozhodnutím (). Ide aj o prípady zastavenia konania v dôsledku nedostatku právomoci všeobecného súdu bez postúpenia veci príslušnému orgánu, čím dochádza zároveň k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd považuje za žiaduce tiež pripomenúť, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ). Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte spravodlivo pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. januára 2017). Tomuto nepochybne zodpovedá aj stav pokiaľ okresný súd nesprávnym procesným postupom navodí právnu neistotu pre tzv. jednoduché vyhnutie sa odpovede nielen žalobcovi o oprávnenosti jeho požiadavky v návrhu, ale aj odpovede žalovanému o jeho postavení v uplatnenom nároku. Odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) má rôzne podoby. Okresnému súdu sa podarilo jednu z nich naplno rozvinúť, keď natoľko zneistil žalobcu, ktorý sledujúc naplnenie svojej požiadavky o vecné prejednanie návrhu, podáva v poradí druhú identickú žalobu (č.l. 25 a č.l. 103 spisu). Takýto postup súdu prvej inštancie je nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom súdneho konania a postupom neakceptovateľným.

10. Mechanický a prísne formalistický postup súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nesprávny procesný postup, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

11. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

12. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).