Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 377/2013
PDF · 116.19 KB
No categories available
III. ÚS 377/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013
predbežne prerokoval sťažnosť A., a. s. , B., zastúpenej spoločnosťou B., s. r. o., B., v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. B. J., vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 84/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A., a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013
doručená sťažnosť A., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 84/2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu
14. mája 2009 návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 2 742,23 € s prísl.
Okresný súd je od pojednávania konaného 22. marca 2011 dlhodobo nečinný,
preto sťažovateľka podala 9. apríla 2013 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke
okresného súdu. Následne sa 10. júna 2013 uskutočnilo vo veci pojednávanie,
ktoré bolo odročené na neurčito.
Od doručenia návrhu uplynulo obdobie viac ako 4 rokov, počas ktorého došlo
k zbytočným prieťahom, a skutočnosť, že došlo k uskutočneniu pojednávania, nie je podľa
sťažovateľky „dostatočnou a účinnou nápravou v prejednávanej veci“, a preto sa domáha
ochrany svojich práv na ústavnom súde.
Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal
okresnému súdu konať v jej právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka podaním z 9. apríla
2013 doručila predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú
mu odpovedala prípisom sp. zn. 1 Spr. 2064/13 zo 6. mája 2013. V ňom v úvode uviedla,
že okresný súd v konaní nekonal priebežne, a preto jej sťažnosť hodnotí ako opodstatnenú,
a v závere uviedla: „Nad ďalšou plynulosťou tohto konania bude vykonávaný každé
tri mesiace dohľad predsedníčkou súdu.“
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že hoci sťažovateľka podala
predtým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní (apríl 2013), takéto
využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažovateľkou aj so zreteľom na to, že odpoveď na jej sťažnosť jej bola doručená iba necelé
dva mesiace pred podaním sťažnosti, nepredstavuje dostatočný časový priestor
na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Okresný súd navyše vo svojom vyjadrení ubezpečil
sťažovateľku, že vec bude pravidelne sledovať, a hneď prvým opatrením bolo nariadenie
pojednávania.
Ústavný súd preto zastáva stanovisko, že v danom prípade bola sťažnosť
ústavnému súdu podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru,
že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv
účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov,
bolo bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ. Naopak, okolnosti prípadu naznačujú
nápravu stavu, pri ktorom dochádzalo k porušovaniu označených práv.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (obdobne
napr. III. ÚS 11/2013).
Ústavný súd k tomu pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného
súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu) po podaní
sťažnosti predsedníčke okresného súdu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania
a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. augusta 2013