Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 230/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2013

prerokoval prijatú sťažnosť V. H. a I. H., obaja bytom N., zastúpených JUDr. P. Š., B.,

vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Brezno pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti V. H. a I. H. z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-11 z 18. apríla 2013 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť V. H. a I. H.,

obaja bytom N. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným

súdom Brezno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Prijatá sťažnosť smerovala proti uzneseniu okresného súdu č. k. -27

z 18. decembra 2012. Týmto uznesením bola zamietnutá námietka sťažovateľov, ktorí

tvrdili, že z vymáhaného dlhu uhradili ešte pred začatím exekúcie sumu 26 000 €. Keďže

sťažovatelia nepredložili okresnému súdu žiadne dôkazy o zaplatení uvedenej sumy, pričom

oprávnený subjekt úhradu tejto sumy popieral, námietky sťažovateľov boli v uvedenom

rozsahu zamietnuté. Vzhľadom na skutočnosť, že proti uzneseniu okresného súdu

o zamietnutí námietok nebolo prípustné odvolanie, ale ani dovolanie, sťažovatelia sa

domáhali nápravy označených práv podľa a dohovoru v konaní vedenom ústavným

súdom podľa .

V priebehu konania vedeného ústavným súdom vyšlo najavo, že sťažovatelia ešte

15. januára 2013 (teda po vydaní uznesenia okresného súdu z 18. decembra 2012

o zamietnutí námietok a pred podaním sťažnosti ústavnému súdu 7. marca 2013) podali

okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie týkajúcej sa sumy 26 000 €, a to na

rovnakom základe, aký uplatňovali v námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie,

avšak s tým rozdielom, že k návrhu na zastavenie exekúcie už priložili listinné dôkazy

preukazujúce úhradu sumy 26 000 €. O tejto skutočnosti ústavný súd neinformovali.

Ďalej ústavný súd zistil, že uznesením okresného súdu č. k. -49

z 12. marca 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 30. mája 2013 bolo návrhu sťažovateľov ako povinných na zastavenie

exekúcie týkajúcej sa sumy 26 000 € právoplatne vyhovené.

Možno konštatovať, že predmet sporu, teda otázka dôvodnosti požiadavky

oprávneného subjektu na exekučné vymáhanie sumy 26 000 €, bol citovanými

právoplatnými uzneseniami všeobecných súdov vyriešený, a to jednoznačne v prospech

sťažovateľov. Tým predmet sporu prestal existovať.

Pokiaľ ústavný súd svojím uznesením č. k. -11 z 18. apríla 2013

prijal sťažnosť na ďalšie konanie, vychádzal z toho, že neexistovala ustálená rozhodovacia

prax všeobecných súdov v otázke, či po právoplatnom zamietnutí námietok proti

upovedomeniu o začatí exekúcie je možné úspešne požiadať o zastavenie exekúcie na

základe totožných dôvodov, aké boli predtým uplatnené v námietkach proti upovedomeniu

o začatí exekúcie. Z tohto dôvodu bol ústavný súd tej mienky, že je daná jeho subsidiárna

právomoc v zmysle .

Z citovaných uznesení všeobecných súdov, ktorými bola exekúcia týkajúca sa sumy

26 000 € zastavená, možno vyvodiť, že všeobecné súdy zaujali stanovisko, podľa ktorého

bolo v ich právomoci poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov podľa

a dohovoru. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia alebo .

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na

to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvej vety ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Vzhľadom na skutočnosť, že právoplatnými uzneseniami všeobecných súdov bola

sťažovateľom poskytnutá ochrana ich označeným právam, je subsidiárna právomoc

ústavného súdu vylúčená.

Nedostatok právomoci ústavného súdu treba považovať za neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho

súdneho poriadku v spojení s ustanovením . Preto bolo

potrebné konanie zastaviť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2013