Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 415/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. G. a H. G., obaja bytom S., zastúpených advokátom

Mgr. T. A., S., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z

11. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. T. G. a H. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2013

doručená sťažnosť Ing. T. G. a H. G., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 11. decembra 2012.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Krajský súd v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.) Uznesením zo dňa

11. decembra 2012, sp. zn. - 277, identifikačné číslo spisu: 8108201111,

zmenil Uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 6. augusta 2012, sp. zn.

271 tak, že rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

pričom taktiež rozhodol o tom, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva. ...

Sťažovatelia v súvislosti s touto sťažnosťou poukazujú na odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa, ktoré považujú tak po stránke vecnej, ako aj po stránke právnej za

správne a v súlade s ustanoveniami ohľadom trov konania.

Sťažovatelia majú za to, že súd prvého stupňa sa v celom rozsahu správne

vysporiadal so všetkými skutočnosťami, majúcimi vplyv na rozhodovanie o trovách konania.

Súd prvého stupňa správne aplikoval na právnu situáciu sťažovateľov v predmetom

konaní ust. , podľa ktorého, aj keď mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal

neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od

znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. ...

V súvislosti s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu sťažovatelia uvádzajú, že

nesúhlasia s týmto rozhodnutím, a to tak s jeho výrokovou časťou, ako aj s jeho

odôvodnením.

Sťažovatelia majú za to, že odvolací súd nesprávne aplikoval v ich konkrétnom

prípade príslušné ustanovenia o trovách konania. ...

Sťažovatelia sa cítia rozhodnutím odvolacieho súdu poškodení na svojich

ekonomických a hospodárskych právach účastníkov konania, pretože oprávnene očakávali,

právoplatne priznanú náhradu trov konania, pri úspechu v predmetnej veci, ktorú

v konečnom dôsledku dosiahli.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov, Ing. T. G. a H. G., na súdnu ochranu podľa

Článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie a

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zaručené v Článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práva a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Košiciach

(správne má byť v Prešove, pozn.), v konaní vedenom pod spisovou značkou ,

porušené bolo.

2. Sťažovateľom, Ing. T. G. a H. G., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5.000,- €..., a to každému z nich, ktoré je Krajský súd v Košiciach (správne má byť

v Prešove, pozn.) povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

a to na účet právneho zástupcu sťažovateľov.

3. Krajský súd v Košiciach (správne má byť v Prešove, pozn.) je povinný uhradiť

sťažovateľom trovy právneho zastúpenia, a to v lehote do 15 dní od doručenia tohto nálezu

na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom a uznesením krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . V rámci predbežného prerokovania ich

sťažnosti ústavný súd skúmal, či sú splnené podmienky jej prijatia na ďalšie konanie a či

neexistuje zákonný dôvod na jej odmietnutie. V tejto súvislosti ústavný súd zobral do

úvahy, že jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí lehoty neumožňuje jej

zmeškanie odpustiť vzhľadom na jej kogentnú povahu (pozri napr. ,

, ).

Pri posudzovaní podmienky podania ústavnej sťažnosti v dvojmesačnej lehote

ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 11. decembra 201 nadobudlo právoplatnosť 24. januára 2013, a preto dvojmesačná lehota

na podanie sťažnosti uplynula 24. marca 2013. Keďže uvedený deň pripadol na nedeľu,

dvojmesačná lehota uplynula najbližší pracovný deň, t. j. v pondelok 25. marca 2013.

Sťažnosť sťažovateľov bola na poštovú prepravu podaná 26. marca 2013 (utorok), t. j. až po

uplynutí lehoty uvedenej v a ústavnému súdu bola

doručená 28. marca 2013.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2013