Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 420/2013
PDF · 139.25 KB
No categories available
II. ÚS 420/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.
B. F., Advokátska kancelária F. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta a jeho uznesením sp. zn. 13 Er
344/2007 z 15. decembra 2010 a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesením sp.
zn. 9 CoE 284/2011 z 22. augusta 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra
2012 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením
sp. zn. 13 Er 344/2007 z 15. decembra 2010 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. 9 CoE 284/2011 z 22. augusta 2012.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka
poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť
podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie poskytnutého úveru
bola účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorená rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská
zmluva.
Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený
výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu, pričom exekučným titulom bolo rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V priebehu exekučného konania okresný súd napadnutým
rozhodnutím exekúciu zastavil. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým
rozhodnutím potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutie.
3. Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že obidva súdy
nerešpektovali jej návrh na prerušenie konania na účely predloženia prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie na podanie výkladu ustanovení smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 k pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci. Sťažovateľka
ďalej uvádza dôvody, ktoré, ako tvrdí, uviedla v „požiadavke na prerušenie konania“
všeobecných súdov, pričom podľa jej názoru všeobecné súdy vec nesprávne právne posúdili
z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými
v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V rámci dôvodov na podanie návrhu na prerušenie konania uvádza, že všeobecný
súd sa „nevysporiadal a nezdôvodnil, prečo priamo aplikoval ustanovenia smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách...“
a „...nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku
v zmluve o úvere“.
Sťažovateľka uviedla, že „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa
návrhom sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť
pokračovanie civilného procesu) v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom
rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu súčasťou ktorého je aj
výklad práva spoločenstva (či úniového práva) podľa 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym
dvorom Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke...rozhodnutie súdu o ignorácii
procesného návrhu sťažovateľa je neodôvodnené a preto vôbec nie je zrejmé, akou úvahou
súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, že návrhom sťažovateľa sa nie je potrebné
zaoberať... Všeobecný súd opomenul aplikovať ust. §167 ods. 1 veta druhá OSP podľa
ktorého súd rozhoduje uznesením o prerušení konania!“.
4. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom
konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo
k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave
a dohovore, aby uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové
konanie a rozhodnutie, aby jej priznal finančné zadosťučinenie, a napokon, aby jej priznal
úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie,
ktorým by odložil vykonateľnosť napádaného uznesenia krajského súdu.
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný
súd v tej istej veci koná.
8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
12. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým uznesením
okresného súdu a krajského súdu, ktorými súdy rozhodli o zastavení exekúcie, boli porušené
jej označené základné práva. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd a krajský súd porušili
jej základné práva tým, že nerozhodli o jej návrhu na prerušenie konania na účely
predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.
13. Ústavný súd zistil, že namietané porušenie základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho uznesením sp. zn. 13 Er 344/2007
z 15. decembra 2010 a postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn. 9 CoE 284/2011
z 22. augusta 2012 je predmetom skúmania ústavného súdu aj v rámci konania o sťažnosti
sťažovateľky, o ktorej už ústavný súd koná pod sp. zn. Rvp 14105/2012 a ktorá bola
doručená ústavnému súdu už 28. novembra 2012 (t. j. pred doručením sťažnosti, ktorej sa
týka toto rozhodnutie).
14. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľky je neprípustná a po predbežnom prerokovaní ju odmietol podľa § 25
ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2013