Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 420/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.

B. F., Advokátska kancelária F. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta a jeho uznesením sp. zn. 13 Er

344/2007 z 15. decembra 2010 a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesením sp.

zn. z 22. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2012 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením

sp. zn. z 15. decembra 2010 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. z 22. augusta 2012.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť

podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie poskytnutého úveru

bola účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorená rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská

zmluva.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený

výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu, pričom exekučným titulom bolo rozhodnutie

rozhodcovského súdu. V priebehu exekučného konania okresný súd napadnutým

rozhodnutím exekúciu zastavil. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým

rozhodnutím potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutie.

3. Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že obidva súdy

nerešpektovali jej návrh na prerušenie konania na účely predloženia prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie na podanie výkladu ustanovení smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 k pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci. Sťažovateľka

ďalej uvádza dôvody, ktoré, ako tvrdí, uviedla v „požiadavke na prerušenie konania“

všeobecných súdov, pričom podľa jej názoru všeobecné súdy vec nesprávne právne posúdili

z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými

v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. V rámci dôvodov na podanie návrhu na prerušenie konania uvádza, že všeobecný

súd sa „nevysporiadal a nezdôvodnil, prečo priamo aplikoval ustanovenia smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách...“

a „...nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku

v zmluve o úvere“.

Sťažovateľka uviedla, že „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa

návrhom sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť

pokračovanie civilného procesu) v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom

rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu súčasťou ktorého je aj

výklad práva spoločenstva (či úniového práva) podľa 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym

dvorom Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke...rozhodnutie súdu o ignorácii

procesného návrhu sťažovateľa je neodôvodnené a preto vôbec nie je zrejmé, akou úvahou

súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, že návrhom sťažovateľa sa nie je potrebné

zaoberať... Všeobecný súd opomenul aplikovať ust. veta druhá podľa

ktorého súd rozhoduje uznesením o prerušení konania!“.

4. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom

konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave

a dohovore, aby uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové

konanie a rozhodnutie, aby jej priznal finančné zadosťučinenie, a napokon, aby jej priznal

úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie,

ktorým by odložil vykonateľnosť napádaného uznesenia krajského súdu.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný

súd v tej istej veci koná.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

12. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým uznesením

okresného súdu a krajského súdu, ktorými súdy rozhodli o zastavení exekúcie, boli porušené

jej označené základné práva. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd a krajský súd porušili

jej základné práva tým, že nerozhodli o jej návrhu na prerušenie konania na účely

predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

13. Ústavný súd zistil, že namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho uznesením sp. zn.

z 15. decembra 2010 a postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn.

z 22. augusta 2012 je predmetom skúmania ústavného súdu aj v rámci konania o sťažnosti

sťažovateľky, o ktorej už ústavný súd koná pod sp. zn. a ktorá bola

doručená ústavnému súdu už 28. novembra 2012 (t. j. pred doručením sťažnosti, ktorej sa

týka toto rozhodnutie).

14. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľky je neprípustná a po predbežnom prerokovaní ju odmietol podľa § 25

ods. 2 v spojení s .

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013