Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 564/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp.

zn. – sp. zn. , zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo

veci namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 14.

februára 2013, sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn. z 28.

februára 2013, sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn. z 19.

marca 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn.

z 28. februára 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp. zn. z 28.

februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. zo 7.

marca 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. z 12.

februára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. zo 14.

februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. zo 14.

februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn.

zo 14. februára 2013, sp. zn. z 18. februára 2013, sp. zn.

z 19. februára 2013, sp. zn. z 21. februára 2013, sp. zn. zo

7. marca 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. z 18.

februára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. zo 7.

marca 2013, sp. zn. z 19. februára 2013, sp. zn. zo 7.

marca 2013, sp. zn. z 18. februára 2013, sp. zn. zo 7.

marca 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. z 21.

februára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. z 18.

februára 2013, sp. zn. z 19. februára 2013, sp. zn. zo 14.

februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. z 21.

februára 2013, sp. zn. z 19. februára 2013, sp. zn. z 18.

februára 2013 a sp. zn. z 21. februára 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. –

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.

zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. februára 2013,

sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn. z 28. februára 2013,

sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn. z 19. marca 2013, sp.

zn. z 19. marca 2013, sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn. 5

NcC 172/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. z 28. februára 2013, sp. zn. 9 NcC

183/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. 9 NcC

182/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. z 12. februára 2013, sp. zn. 9 NcC

178/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC

184/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. 5 NcC

165/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. 7 NcC

207/2013 z 18. februára 2013, sp. zn. z 19. februára 2013, sp. zn. 7 NcC

212/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. 9 NcC

209/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. z 18. februára 2013, sp. zn. 6 NcC

173/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. 9 NcC

219/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. 7 NcC

201/2013 z 18. februára 2013, sp. zn. zo 7. marca 2013, sp. zn. 5 NcC

201/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. z 21. februára 2013, sp. zn. 6 NcC

220/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. z 18. februára 2013, sp. zn. 9 NcC

213/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. 5 NcC

174/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. z 21. februára 2013, sp. zn. 9 NcC

200/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. z 18. februára 2013 a sp. zn. 7 NcC

196/2013 z 21. februára 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim

postupom.

II.A

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.

– sp. zn. týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského

súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky

v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách

predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých

atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti

vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi,

v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa Z. z o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

7. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom

na to, že sťažovateľke sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch,

a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti

od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov (bod 1) a ňou použitej

argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia,

ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne

stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn.

z 13. februára 2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 29. mája

2013, z 5. júna 2013...), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.

podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto

a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho

pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2

.

8. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým

„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred

všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov

(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým

istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už

notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva

aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti

obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na

národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako

neefektívny.

9. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že

nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je

to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2013