Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 428/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. E., K., zastúpeného advokátom JUDr. V.

K., M., vo veci namietaného porušenia v konaní

vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. E. E. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013

doručená sťažnosť MUDr. E. E., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia (ďalej len „“) v konaní vedenom

Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. júla 2013.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného

súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k. -243 z 26. júna 2012 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom č. k. -252 z 30. júla 2012 bol sťažovateľovi zakázaný

styk s maloletou dcérou, pričom tento rozsudok bol vyhlásený za predbežne vykonateľný.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 15. novembra 2012 boli rozsudok

a dopĺňací rozsudok okresného súdu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Pritom

senát krajského súdu 9 CoP pozostával zo zákonných sudcov určených v súlade so zákonom

a s rozvrhom práce. Následným uznesením okresného súdu č. k. -317

z 8. marca 2013 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa sťažovateľovi dočasne do

právoplatného skončenia konania vo veci samej zakázal styk s maloletou dcérou. Stalo sa

tak napriek právnemu názoru vyslovenému v uznesení krajského súdu sp. zn.

a napriek podanej námietke zaujatosti smerujúcej proti zákonnej sudkyni

konajúcej vo veci na okresnom súde. Na základe odvolania sťažovateľa uznesením

krajského súdu č. k. -336 z 24. mája 2013 bolo uznesenie okresného súdu

o nariadení predbežného opatrenia potvrdené. Podľa názoru krajského súdu obsahom

námietky zaujatosti, ktorú sťažovateľ podal, boli iba okolnosti spočívajúce v postupe

sudkyne v konaní, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá na rozhodnutie

( v spojení s ).

Podľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2013 veci zrušené odvolacím súdom

a vrátené prvostupňovému súdu a potom znovu predložené na rozhodnutie o odvolaní o tom

istom predmete rozhodovania (v danom prípade zákaz styku) sa zapíšu do súdneho registra

tomu odvolaciemu senátu, ktorý vec zrušil, a to pod novou spisovou značkou. Napriek

uvedenému ustanoveniu však v novom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

konal a rozhodoval senát, ktorému predsedal JUDr. R. U., hoci

v predchádzajúcom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. konal

a rozhodoval senát, ktorému predsedala JUDr. J. K. Pritom ani nahliadnutím do spisu

zo strany právneho zástupcu sťažovateľa nebolo možné zistiť, prečo bola vec v rámci

druhého odvolacieho konania pridelená senátu 10 CoP. Inými slovami, chýba údaj o tom,

prečo nebola vec predložená na rozhodnutie senátu 9 CoP. Zároveň to znamená, že nie je

možné preveriť správnosť pridelenia veci zákonnému sudcovi. Takýto postup a následné

rozhodovanie spadá pod obsah pojmu „svojvoľný“ a znamená porušenie zákazu odňať

účastníka konania zákonnému sudcovi.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 1

v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby bolo

uznesenie krajského súdu z 24. mája 2013 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Domáha sa tiež náhrady trov právneho zastúpenia advokátom v sume 275,94 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. -336 z 24. mája 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti sudkyni

okresného súdu, ktorá však túto nepredložila na rozhodnutie krajskému súdu ako súdu

nadriadenému a vo veci ďalej konala tak, že nariadila predbežné opatrenie zakazujúce

sťažovateľovi styk s maloletou dcérou. V podanom odvolaní sťažovateľ namietal inter alia,

že konala a rozhodovala zaujatá sudkyňa. Krajský súd však postup okresného súdu odobril

s poukazom na ustanovenie § 15a ods. 5 v spojení s § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku, keďže podľa jeho názoru obsahom námietky zaujatosti boli len okolnosti

spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prerokovávanej veci. Uvedený záver krajského

súdu sťažovateľ v podanej sťažnosti nijako nenapáda, z čoho ústavný súd dospel k záveru,

že námietka zaujatosti sudkyne okresného súdu nie je predmetom konania v zmysle podanej

sťažnosti.

Ďalej sťažovateľ namieta, že podľa platného rozvrhu práce krajského súdu mal

o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia rozhodovať

ten istý odvolací senát, ktorý predtým preskúmaval a zrušil skoršie rozhodnutie okresného

súdu vo veci samej, ktorým bol takisto zakázaný styk sťažovateľa s maloletou dcérou.

Sťažovateľ je teda toho názoru, že v jeho veci v rámci odvolacieho konania nerozhodovali tí

sudcovia, ktorí v zmysle platného rozvrhu práce mali byť správne zákonnými sudcami.

Práve táto námietka je predmetom podanej sťažnosti.

„Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ v zmysle § 237 písm. g)

aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia

(mutatis mutandis ).

Na základe dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že hoci dovolanie v prípade

uznesenia o predbežnom opatrení je v zmysle

vylúčené (vrátane prípadov vyplývajúcich inak z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku), napriek tomu je možné v prípadoch podľa § 237 Občianskeho súdneho

poriadku, a to vzhľadom na skutočnosť, že dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je daná niektorá z vád definovaných v tomto ustanovení.

Sťažovateľom namietanú okolnosť, podľa ktorej v jeho veci v odvolacom konaní

nerozhodovali zákonní sudcovia, možno subsumovať pod prípad, keď „bol súd nesprávne

obsadený“.

Vzhľadom na daný stav treba konštatovať, že proti uzneseniu krajského súdu bolo

prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť

ochranu základnému právu sťažovateľa na zákonného sudcu mal Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Sťažovateľ však dovolanie nepodal, čo znamená, že

nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu označeného práva

účinne poskytoval a na ktorého použitie bol sťažovateľ oprávnený v zmysle § 237 písm. g)

. To zakladá neprípustnosť sťažnosti.

V danej súvislosti treba tiež uviesť, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej

preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani

neprichádzal do úvahy prípadný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013