Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 442/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. Š., D., zastúpenej advokátkou JUDr. I. F., D., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. Š. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2013

doručená sťažnosť L. Š., D. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 8. marca 2010 bolo začaté trestné stíhanie

a vznesené obvinenie M. T. (ďalej aj „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre prečin ublíženia

na zdraví podľa a s poukazom na

. Sťažovateľka dodala, že v rámci tohto trestného konania má postavenie

poškodenej. Vo vzťahu ku skutku uviedla, že išlo o dopravnú nehodu, ku ktorej došlo 16.

októbra 2009 v B. takým spôsobom, že pri prechádzaní cez vyznačený priechod pre

chodcov jej obvinený vedúci morové vozidlo nedal prednosť, v dôsledku čoho utrpela ťažké

zranenia.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdila, že na okresnom súde sa vo veci uskutočnili viaceré

pojednávania, ale okresný súd rozhodol až rozsudkom 17. septembra 2012. Sťažovateľka je

toho názoru, že prieťahy v konaní sú spôsobené účelovou obranou obžalovaného, pričom

podľa nej okresný súd mu svojím prístupom umožnil konanie bezdôvodne predlžovať.

Sťažovateľka uviedla, že proti rozsudku súdu prvého stupňa sp. zn.

zo 17. septembra 2012 podal obžalovaný odvolanie, na základe čoho krajský súd uznesením

sp. zn. zo 16. mája 2013 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Sťažovateľka tvrdila, že

krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu na námietku obžalovaného, ktorý sa snažil

o vyhotovenie nového znaleckého posudku. V súvislosti s uvedeným sťažovateľka dodala,

že aj krajský súd daným postupom spôsobil prieťahy v konaní, pretože podľa nej

obžalovaný mal v priebehu konania dostatočný priestor na navrhnutie dôkazov, a keďže tak

učinil až v odvolaní a krajský súd to akceptoval, došlo k zbytočnému predĺženiu konania.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky daná trestná vec nie je dosiaľ právoplatne ukončená,

nie je podľa nej ani skutkovo, ani právne zložitá a súčasne uviedla, že ona samotná sa

na prieťahoch v konaní okresného súdu a krajského súdu nepodieľala.

Sťažovateľka sa v sťažnosti vôbec nezmienila o tom, či pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využila právne prostriedky ochrany, ktoré jej zákon v súvislosti

so základným právom podľa a právom podľa dohovoru

účinne poskytuje.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a aby obom súdom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

275,94 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu

v trestnej veci, v ktorej vystupuje v procesnom postavení poškodenej. Podľa zistení

ústavného súdu obžaloba v danej veci bola na okresnom súde podaná 18. novembra 2011.

Okresný súd rozhodol rozsudkom 17. septembra 2012, ale na odvolanie obžalovaného

ho krajský súd uznesením zo 16. mája 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Po rozhodnutí krajského súdu bol spis

10. júna 2013 vrátený okresnému súdu. Predmetná trestná vec dosiaľ nie je právoplatne

skončená

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti vôbec neuviedla, či pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu postupovala podľa ,

podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s týmto zistením ústavný súd skúmal, či sťažovateľka pred ochranou, ktorej sa

aktuálne domáha na ústavnom súde, vyčerpala právny prostriedok, ktorý jej zákon účinne

poskytuje.

V okolnostiach tohto prípadu je daným právnym prostriedkom sťažnosť

na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorú sťažovateľka v tejto veci nevyužila.

Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných

právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 . Táto zásada vyplýva z , podľa ktorej

ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Nevyčerpanie uvedeného právneho prostriedku ochrany základného práva podľa

a práva podľa dohovoru je v danom prípade dôvodom

odmietnutia sťažnosti podľa ako neprípustnej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013