Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 473/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci namietaného porušenia

jej základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -125 z 30. októbra 2008

v spojení s jeho uznesením č. k. -282 z 30. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. N. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2012 doručená sťažnosť Ing. A. N. (ďalej len „sťažovateľka“) s návrhom, aby vo veci samej

bolo rozhodnuté takto:

„... podávam návrh na vydanie Vášho stanoviska k porušeniu môjho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a zároveň sa domáham, aby bol rozsudok Krajského súdu (v Bratislave, pozn.)

č. k. -121 zo dňa 19. 02. 2008, tak vo výrokovej časti veta prvá ako aj v

samom odôvodnení zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Poprípade, aby bolo

porušovateľovi (počnúc Okresným súdom Bratislava IV) prikázané obnoviť stav pred

porušením práva alebo slobody a vo veci ďalej konať.“

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka v podstate napáda rozsudok

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -125

z 30. októbra 2008. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie, následne ju Okresný súd

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a poučil ju,

že v dovolacom konaní musí byť zastúpená advokátom. Sťažovateľka opätovne potom,

ako bola jej podobná žiadosť právoplatne zamietnutá, požiadala o oslobodenie od súdnych

poplatkov a ustanovenie advokáta. Tieto žiadosti okresný súd zamietol, krajský súd

jeho rozhodnutie potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podané proti

uzneseniu krajského súdu odmietol. Následne okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie proti rozsudku č. k. -125

a po jeho nezaplatení dovolacie konanie zastavil. Krajský súd jeho uznesenie potvrdil

uznesením č. k. -282 z 30. apríla 2012, ktoré bolo sťažovateľke podľa

jej vlastných slov doručené 29. júna 2012. Od tohto dátumu sťažovateľka počítala lehotu

na podanie sťažnosti.

2. Ústavný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov jej sťažnosti,

teda aby

a) predložila splnomocnenie spĺňajúce náležitosti § 20 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) – sťažovateľka bola zároveň poučená o možnostiach bezplatnej právnej

pomoci,

b) presne označila rozhodnutie, proti ktorému jej sťažnosť smeruje, keďže v petite

a prednese sťažnosti sú uvedené odlišné rozhodnutia,

c) oznámila a preukázala, že proti uzneseniu krajského súdu č. k. -282

z 30. apríla 2012 podala dovolanie.

V závere výzvy bola sťažovateľka ústavným súdom poučená, že neodstránenie

vytknutých nedostatkov bude mať za následok odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí v zmysle .

3. V reakcii na výzvu ústavného súdu podala sťažovateľka Centru právnej pomoci

žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na toto konanie pred ústavným súdom, táto však bola

rozhodnutím Centra právnej pomoci právoplatným najneskôr 10. augusta 2013 v celom

rozsahu zamietnutá v podstate z dôvodu zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného práva.

Sťažovateľka tak napriek výzve ústavného súdu nebola zastúpená advokátom ani jej nebol

ustanovený, a neodstránila ani ďalšie vytýkané nedostatky sťažnosti.

4. Podľa ustanovenia ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní odmietne okrem iného takú sťažnosť, ktorá nemá náležitosti

predpísané zákonom. Z odseku 3 tohto uznesenia je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľky

nespĺňa požiadavku predpísanú ustanovením . Preto

bolo na neverejnom zasadnutí senátu rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výroku. Ústavný

súd pritom vzhľadom na celý obsah sťažnosti ustálil, že táto má zrejme smerovať proti

rozsudku krajského súdu uvedenému v záhlaví. Citáciu rozsudku č. k. -121

v petite ústavný súd považuje za pisársku chybu spôsobenú (zrejme) tým, že sťažovateľka

petit sťažnosti kopírovala z inej sťažnosti podanej proti uvedenému rozsudku, ktorú však

ústavný súd odmietol uznesením č. k. -11 už 3. novembra 2011.

5. Ďalšie odôvodnenie tohto uznesenia by vôbec nebolo potrebné (§ 25 ods. 2 tretia

veta ), avšak ústavný súd predsa dodáva, že sťažnosť sťažovateľky

by bolo treba odmietnuť aj ako podanú oneskorene. Je totiž zrejmé, že sťažovateľka

proti napadnutému rozsudku podala dovolanie, avšak zaň nezaplatila súdny poplatok.

Dovolacie konanie bolo preto právoplatne zastavené a sťažovateľka nepreukázala,

že by napadla dovolaním aj toto zastavujúce uznesenie, hoci mohla a mala (porov.

R 50/1997, ako aj , č. 185/2003 Zbierky nálezov a uznesení ústavného súdu).

Za týchto okolností podľa názoru ústavného súdu nemožno vychádzať z toho, že lehota

na podanie sťažnosti sa má počítať (odvíjať) od právoplatného skončenia dovolacieho

konania, pretože je zrejmé, že dovolací súd sa k rozhodovaniu o podanom dovolaní

ani nedostal. Sťažovateľka pritom sama zmarila možnosť, aby dovolací súd jej dovolanie

preskúmal. Preto treba v sťažovateľkinom prípade dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti

( ) počítať od právoplatnosti samotného rozsudku

krajského súdu č. k. -125 z 30. októbra 2008. Tento podľa zistenia

ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 15. decembra 2008, teda takmer štyri roky

pred podaním ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013