Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 609/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť V. T., trvale bytom K., prechodne Veľká Británia,

zastúpeného advokátkou JUDr. Z. H., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2013

doručená sťažnosť V. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 11. októbra 2012 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy. Sťažovateľ sa

proti rozsudku odvolal a namietal, že si plní vyživovaciu povinnosť, nie však v rozsahu

uloženom mu rozsudkami okresného súdu sp. zn. z 1. marca 2010 a sp. zn.

z 1. marca 2010, ale podľa svojich finančných možností. Podľa tvrdenia

sťažovateľa súd prvého stupňa v trestnom konaní neskúmal, aké sú jeho skutočné možnosti

plniť si vyživovaciu povinnosť podľa uvedených rozsudkov, ale prevzal závery, ku ktorým

dospel v označených konaniach, hoci posudzované obdobie nebolo zhodné. Krajský súd

zamietol odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. z 10. apríla 2013.

Sťažovateľ je toho názoru, že mu postupom všeobecných súdov v trestnom konaní

nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, a preto navrhol, aby

ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa, zaručené vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom v konaní pred Okresným súdom Žilina č. k.

a Krajský súdom v Žiline č. k. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Žiline, aby v konaní

rozhodol o tom, že súd prvého stupňa by mal podrobne preskúmať majetkové

pomery obžalovaného a povinného na plnenie vyživovacej povinnosti a to bez ohľadu na

konanie o výživnom vedenom v občianskoprávnom konaní.

Zároveň sťažovateľ žiada o priznanie náhrady trov konania, ktorú je Okresný súd

Žilina povinný zaplatiť právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

1. K namietanému porušeniu postupom okresného súdu

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uvádza, že jeho právomoc poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám sa riadi princípom subsidiarity a je daná iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy, ktoré sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany označeného práva

v rámci sústavy všeobecných súdov podaním odvolania krajskému súdu, ktorú aj využil, je

daný dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu postupom krajského súdu

Ústavný súd po posúdení obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť nespĺňa zákonom

predpísané náležitosti. Sťažovateľ namieta porušenie , ktoré okrem

tvrdenia: „Sťažovateľ má za to, že prostredníctvom všeobecných súdov Slovenskej republiky

mu nebolo umožnené uplatniť si právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom“,

nijako neodôvodnil. Z predložených príloh pritom vyplýva, že sťažovateľ bol prítomný

a vyjadril sa na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom a krajský súd konal o odvolaní

na verejnom zasadnutí. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia, osobitne vo vzťahu

k odvolaciemu konaniu, nemožno posúdiť, či by prichádzal do úvahy dovolací dôvod podľa

(hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie

bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky).

V zásade však platí, že pokiaľ sťažovateľ namieta závažné právne pochybenie, v dôsledku

ktorého by mu bola upretá možnosť byť prítomný a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom,

má k dispozícii účinný právny prostriedok (dovolanie), prostredníctvom ktorého môže

dosiahnuť nápravu ešte pred tým, ako sa obráti na ústavný súd.

Z odôvodnenia sťažnosti „Sťažovateľ má za to, že súd prvého stupňa vôbec

neskúmal, či je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť v zmysle

vyššie citovaných rozsudkov“ vyplýva námietka smerujúca k porušeniu práva na súdnu

ochranu zaručenú . Toto tvrdenie sťažovateľa však nijako neodôvodňuje

namietané porušenie , čo signalizuje zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

(nie je daná príčinná súvislosť medzi postupom krajského súdu a označeným základným

právom).

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ je kvalifikovane právne zastúpený.

Účelom povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom je podanie návrhu

v súlade s podmienkami ustanovenými . Advokát je podľa

ods. 2 o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, ).

Vzhľadom na absenciu ústavnoprávne relevantného odôvodnenia namietaného

porušenia základného práva sťažovateľa podľa , je daný dôvod na

odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd už len v závere poznamenáva, že ani petit sťažnosti nezodpovedá § 56

(ústavný súd nemôže prikázať všeobecnému súdu, ako má

rozhodnúť).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013