Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 502/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. V., L., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., B., vo veci

namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a

, ako aj Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru Bratislava II, odborom kriminálnej polície, pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-

OVK-B2-2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra

2013 doručená sťažnosť J. V., L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

, , 4 a 5, , a 3 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní

vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, odborom kriminálnej

polície (ďalej len „polícia“), pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012. Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 13. septembra 2013.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka kúpno-

predajnou zmluvou zo 17. mája 2012 kúpila od subjektu označeného ako K., K.,

zastúpeného Š. S., osobné motorové vozidlo Audi A4, za ktoré zaplatila kúpnu cenu

20 000 €. Na základe výzvy polície 6. júna 2012 motorové vozidlo dobrovoľne vydala

prostredníctvom G. V. Uznesením polície sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012

zo 7. septembra 2012 bolo motorové vozidlo podľa vrátené

spoločnosti P. s. r. o. (ďalej len „spoločnosť „P.“), a to v rámci trestného stíhania vo veci

zločinu podvodu podľa a . Uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -14

z 12. novembra 2012 bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu

polície ako nedôvodná. Podľa zistenia okresnej prokuratúry bolo vo veci vznesené

obvinenie proti Š. S., ktorý vystupoval ako štátny zamestnanec a 24. apríla 2012 uzatvoril

kúpne zmluvy so spoločnosťou P. na motorové vozidlá Audi, pričom zistené skutočnosti

dostatočne odôvodňujú záver, že Š. S. pri uzatváraní kúpnych zmlúv uviedol spoločnosť P.

do omylu. Okresná prokuratúra preto považuje za preukázané vlastníctvo spoločnosti P.

k motorovým vozidlám. Š. S. sa nestal vlastníkom, pretože motorové vozidlá nadobudol

trestným činom, preto ani nemal právo motorové vozidlá predať niekomu inému. Podaním

z 22. marca 2013 sťažovateľka namietala postup polície a orgánov prokuratúry. Z prípisu

Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. -9

z 24. júla 2013 vyplýva, že krajská prokuratúra podanie sťažovateľky považovala za návrh

na postup podľa a nasl. , ktorý smeruje proti právoplatnému

rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní o vrátení veci v zmysle § 97 ods. 1

, o ktorom je oprávnená rozhodnúť Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Napokon prípisom generálnej prokuratúry

č. k. -4 zo 6. augusta 2013 bol podnet sťažovateľky z 22. marca 2013

smerujúci proti právoplatnému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. -14

z 12. novembra 2012 a predchádzajúcemu uzneseniu polície sp. zn. ORPZ-937/2-OVK-B2-

2012 zo 7. septembra 2012 odložený ako oneskorený, pretože právomoc generálnej

prokuratúry zrušiť právoplatné rozhodnutie vydané v prípravnom konaní možno uplatniť iba

v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Keďže sťažovateľkou

napadnuté uznesenie sa stalo právoplatným 12. novembra 2012, lehota uplynula

12. februára 2013.

Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej označených práv podľa

a dodatkového protokolu. Podľa jej názoru motorové vozidlo, ktoré riadne nadobudla a za

ktoré zaplatila, sa stalo jej vlastníctvom, a preto polícia ho mala vydať jej, a nie

spoločnosti P. Sťažovateľka je presvedčená, že postup polície nezodpovedal ustanoveniu

. Osobitne zdôrazňuje, že nebola nikdy v nijakom právnom

postavení účastníčkou trestného konania, resp. stranou v trestnom konaní, a preto jej nebolo

možné ani poskytnúť v rámci trestného konania ochranu. Napriek tomu sa rozhodovalo o jej

vlastníckom práve.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dodatkového protokolu v konaní vedenom políciou pod sp. zn.

ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012 s tým, aby bolo uznesenie polície zo 7. septembra 2012

zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov konania

vo výške 331,13 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

V danom prípade prichádzajú do úvahy viaceré dôvody odmietnutia sťažnosti,

z ktorých za najmarkantnejší treba považovať oneskorenosť sťažnosti.

Sťažnosť smeruje proti konaniu vedenému políciou pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-

OVK-B2-2012, resp. proti uzneseniu zo 7. septembra 2012. Zo zistení generálnej

prokuratúry vyplýva, že uznesenie polície (po jeho preskúmaní okresnou prokuratúrou

v rámci opravného konania) nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2012.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie polície nadobudlo právoplatnosť

12. novembra 2012, zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu by

skončila 12. januára 2013. Vzhľadom na to, že tento deň pripadol na sobotu, za posledný

deň lehoty treba považovať 14. január 2013. Sťažnosť však bola odovzdaná na poštovú

prepravu až 13. septembra 2013, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že nie je ani daná právomoc

ústavného súdu o sťažnosti konať a rozhodnúť. Proti uzneseniu polície bola prípustná

sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľky má okresná prokuratúra v rámci riadneho opravného konania. Tým je

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Sťažovateľka právo na riadny opravný

prostriedok aj využila.

Sťažnosť možno považovať zo širšieho pohľadu aj za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka bola nespokojná s uznesením polície a následným

uznesením okresnej prokuratúry, teda s právoplatným rozhodnutím vydaným v prípravnom

konaní, mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv postupom podľa § 363 a nasl.

, teda podnetom podaným generálnej prokuratúre, v ktorom by sa

domáhala zrušenia právoplatného rozhodnutia. Zodpovedá síce skutočnosti, že sťažovateľka

takýto podnet podala, avšak tak urobila oneskorene, teda až po uplynutí zákonnej

trojmesačnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia .

V konečnom dôsledku to znamená, že uvedenú možnosť ochrany označených práv

v skutočnosti nevyužila, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti. Treba k tomu tiež dodať, že

sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukázala), že podnet na zrušenie právoplatného

rozhodnutia nepodala včas z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal

do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa .

Napokon ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľke nič nebráni domáhať sa

v občianskom súdnom konaní svojich vlastníckych práv voči osobe (subjektu), ktorá má

v súčasnosti v držbe motorové vozidlo. Aj existencia tejto možnosti poukazuje na

nedostatok právomoci ústavného súdu konať v tejto veci, pretože ochranu právam

sťažovateľky môžu ešte poskytnúť všeobecné súdy v rámci občianskeho súdneho konania.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2013