Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 502/2013
PDF · 114.74 KB
No categories available
II. ÚS 502/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. V., L., zastúpenej advokátom JUDr. I. J., B., vo veci
namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru Bratislava II, odborom kriminálnej polície, pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-
OVK-B2-2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. V. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra
2013 doručená sťažnosť J. V., L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v konaní
vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II, odborom kriminálnej
polície (ďalej len „polícia“), pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 13. septembra 2013.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka kúpno-
predajnou zmluvou zo 17. mája 2012 kúpila od subjektu označeného ako K., K.,
zastúpeného Š. S., osobné motorové vozidlo Audi A4, za ktoré zaplatila kúpnu cenu
20 000 €. Na základe výzvy polície 6. júna 2012 motorové vozidlo dobrovoľne vydala
prostredníctvom G. V. Uznesením polície sp. zn. ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012
zo 7. septembra 2012 bolo motorové vozidlo podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku vrátené
spoločnosti P. s. r. o. (ďalej len „spoločnosť „P.“), a to v rámci trestného stíhania vo veci
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Uznesením
Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 469/12-14
z 12. novembra 2012 bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu
polície ako nedôvodná. Podľa zistenia okresnej prokuratúry bolo vo veci vznesené
obvinenie proti Š. S., ktorý vystupoval ako štátny zamestnanec a 24. apríla 2012 uzatvoril
kúpne zmluvy so spoločnosťou P. na motorové vozidlá Audi, pričom zistené skutočnosti
dostatočne odôvodňujú záver, že Š. S. pri uzatváraní kúpnych zmlúv uviedol spoločnosť P.
do omylu. Okresná prokuratúra preto považuje za preukázané vlastníctvo spoločnosti P.
k motorovým vozidlám. Š. S. sa nestal vlastníkom, pretože motorové vozidlá nadobudol
trestným činom, preto ani nemal právo motorové vozidlá predať niekomu inému. Podaním
z 22. marca 2013 sťažovateľka namietala postup polície a orgánov prokuratúry. Z prípisu
Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 KPt 273/13-9
z 24. júla 2013 vyplýva, že krajská prokuratúra podanie sťažovateľky považovala za návrh
na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, ktorý smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní o vrátení veci v zmysle § 97 ods. 1
Trestného poriadku, o ktorom je oprávnená rozhodnúť Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Napokon prípisom generálnej prokuratúry
č. k. XV/2Pz 79/13-4 zo 6. augusta 2013 bol podnet sťažovateľky z 22. marca 2013
smerujúci proti právoplatnému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 469/12-14
z 12. novembra 2012 a predchádzajúcemu uzneseniu polície sp. zn. ORPZ-937/2-OVK-B2-
2012 zo 7. septembra 2012 odložený ako oneskorený, pretože právomoc generálnej
prokuratúry zrušiť právoplatné rozhodnutie vydané v prípravnom konaní možno uplatniť iba
v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Keďže sťažovateľkou
napadnuté uznesenie sa stalo právoplatným 12. novembra 2012, lehota uplynula
12. februára 2013.
Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej označených práv podľa ústavy
a dodatkového protokolu. Podľa jej názoru motorové vozidlo, ktoré riadne nadobudla a za
ktoré zaplatila, sa stalo jej vlastníctvom, a preto polícia ho mala vydať jej, a nie
spoločnosti P. Sťažovateľka je presvedčená, že postup polície nezodpovedal ustanoveniu
§ 97 ods. 1 Trestného poriadku. Osobitne zdôrazňuje, že nebola nikdy v nijakom právnom
postavení účastníčkou trestného konania, resp. stranou v trestnom konaní, a preto jej nebolo
možné ani poskytnúť v rámci trestného konania ochranu. Napriek tomu sa rozhodovalo o jej
vlastníckom práve.
Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dodatkového protokolu v konaní vedenom políciou pod sp. zn.
ČVS: ORP-937/2-OVK-B2-2012 s tým, aby bolo uznesenie polície zo 7. septembra 2012
zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov konania
vo výške 331,13 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
V danom prípade prichádzajú do úvahy viaceré dôvody odmietnutia sťažnosti,
z ktorých za najmarkantnejší treba považovať oneskorenosť sťažnosti.
Sťažnosť smeruje proti konaniu vedenému políciou pod sp. zn. ČVS: ORP-937/2-
OVK-B2-2012, resp. proti uzneseniu zo 7. septembra 2012. Zo zistení generálnej
prokuratúry vyplýva, že uznesenie polície (po jeho preskúmaní okresnou prokuratúrou
v rámci opravného konania) nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2012.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie polície nadobudlo právoplatnosť
12. novembra 2012, zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu by
skončila 12. januára 2013. Vzhľadom na to, že tento deň pripadol na sobotu, za posledný
deň lehoty treba považovať 14. január 2013. Sťažnosť však bola odovzdaná na poštovú
prepravu až 13. septembra 2013, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že nie je ani daná právomoc
ústavného súdu o sťažnosti konať a rozhodnúť. Proti uzneseniu polície bola prípustná
sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným
právam sťažovateľky má okresná prokuratúra v rámci riadneho opravného konania. Tým je
zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Sťažovateľka právo na riadny opravný
prostriedok aj využila.
Sťažnosť možno považovať zo širšieho pohľadu aj za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Vzhľadom na to, že sťažovateľka bola nespokojná s uznesením polície a následným
uznesením okresnej prokuratúry, teda s právoplatným rozhodnutím vydaným v prípravnom
konaní, mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv postupom podľa § 363 a nasl.
Trestného poriadku, teda podnetom podaným generálnej prokuratúre, v ktorom by sa
domáhala zrušenia právoplatného rozhodnutia. Zodpovedá síce skutočnosti, že sťažovateľka
takýto podnet podala, avšak tak urobila oneskorene, teda až po uplynutí zákonnej
trojmesačnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 364 ods. 3 Trestného poriadku.
V konečnom dôsledku to znamená, že uvedenú možnosť ochrany označených práv
v skutočnosti nevyužila, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti. Treba k tomu tiež dodať, že
sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukázala), že podnet na zrušenie právoplatného
rozhodnutia nepodala včas z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal
do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Napokon ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľke nič nebráni domáhať sa
v občianskom súdnom konaní svojich vlastníckych práv voči osobe (subjektu), ktorá má
v súčasnosti v držbe motorové vozidlo. Aj existencia tejto možnosti poukazuje na
nedostatok právomoci ústavného súdu konať v tejto veci, pretože ochranu právam
sťažovateľky môžu ešte poskytnúť všeobecné súdy v rámci občianskeho súdneho konania.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2013