Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 510/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2013

predbežne prerokoval podanie P. Ď., t. č. vo výkone trestu L., vo veci namietaného

porušenia jeho práv uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -221 zo 7. februára

2013 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 18. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Podanie P. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. júna 2013

doručené podanie P. Ď., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho práv uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -221 zo 7. februára 2013 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 18. apríla 2013.

V podaní doručenom ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojich bližšie

neidentifikovaných práv, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti

s napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu, ktorými bolo

rozhodnuté o tom, že sťažovateľ si 24. júna 2010 (sťažovateľ neuviedol spisovú značku

rozhodnutia, pozn.) uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,

ktorého vykonanie bolo podmienečne odložené na skúšobnú dobu 3 roky, vykoná, pretože

v skúšobnej dobe sa neosvedčil. Podľa sťažovateľa týmito rozhodnutiami tak okresného

súdu, ako aj krajského súdu došlo k porušeniu jeho práv, pretože podľa neho objektívne

nemohlo dôjsť k situácii, že by sa počas skúšobnej doby neosvedčil, keďže „Tento

podmienečný trest mi bol uložený počas trvania tr. stíhania v OČTK T., kde som bol

právoplatne uznaný vinným okr. súdom Trenčín podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ c/

Tr. zákona dňa 20. 2. 2012 sp. z. ku trestu odňatia slobody v trvaní jedného

roka. Teda reálne som nemohol porušiť podmienečný trest uložený mi okresným súdom

Trnava...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ presvedčený o pochybení tak okresného súdu, ako

aj krajského súdu pri rozhodovaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe žiada, aby

ústavný súd po „revízii“ týchto rozhodnutí tieto zrušil.

Súčasne sa sťažovateľ podanou sťažnosťou domáha, aby mu z dôvodu jeho

nepriaznivej finančnej situácie bol pre účely konania pred ústavným súdom ustanovený

právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa zistenia ústavného súdu podanie sťažovateľa nespĺňa náležitosti sťažnosti

spôsobilej iniciovať na ústavnom súde konanie podľa , pretože sťažovateľ

v tomto podaní jednak neoznačil, resp. nekonkretizoval, k porušeniu ktorých jeho

základných práv a práv zaručených v druhej hlave alebo v medzinárodnej zmluve,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

malo dôjsť, a tiež k svojmu podaniu nepriložil kópie právoplatných rozhodnutí, v príčinnej

súvislosti s ktorými mal byť poškodený na svojich právach.

Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý podanie

sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd však aj napriek uvedeným zisteniam nad rámec podotýka, že

nepovažoval za nevyhnutné vyzvať sťažovateľa na odstránenie uvedených nedostatkov jeho

podania, pretože aj v prípade ich odstránenia by bolo potrebné jeho podanie (po odstránení

nedostatkov by nešlo o podanie, ale o sťažnosť, pozn.) odmietnuť.

Z vyžiadaného uznesenia okresného súdu č. k. -221 zo 7. februára 2013

ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v tejto trestnej veci odsúdený rozsudkom č. k.

-144 z 24. júna 2010 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 212

ods. 2 písm. c) , a to na trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s jeho

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky. Neskôr, t. j. 20. februára 2012, v inej

trestnej veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. bol sťažovateľ

trestným rozkazom odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2

a ods. 3 písm. b) a c) , ktorého sa mal dopustiť v období od januára 2007

do 20. februára 2012 a za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní jedného roka. Na základe uvedeného tak okresný súd a, stotožniac sa s ním

v uznesení sp. zn. z 18. apríla 2013, napokon aj krajský súd dospeli k záveru,

že sťažovateľ páchal trestnú činnosť (za ktorú bol odsúdený trestným rozkazom, pozn.)

v čase plynutia trojročnej skúšobnej doby uloženej mu rozsudkom č. k. -144

z 24. júna 2010, a preto rozhodli o tom, že týmto rozsudkom uložený podmienečný trest

odňatia slobody sťažovateľ vykoná, keďže sa v skúšobnej dobe neosvedčil a neviedol riadny

život.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by podanie sťažovateľa bolo kvalifikovanou

sťažnosťou, bolo by ju potrebné v časti týkajúcej sa okresného súdu odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej preskúmanie, a to s ohľadom na princíp

subsidiarity vyjadrený v , podľa ktorého pokiaľ je o ochrane

sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný

všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť v tejto časti už po predbežnom prerokovaní odmietne

pre nedostatok svojej právomoci. Inými slovami, sťažovateľ mal možnosť domáhať sa

zjednania nápravy v rozhodnutí okresného súdu využitím sťažnosti, ktorú napokon aj

využil, takže krajský súd sa v konaní o tejto jeho sťažnosti musel v podstate vysporiadať

s identickými námietkami, aké proti rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľ uvádza aj

v konaní pred ústavným súdom.

Pokiaľ ide o uznesenie krajského súdu, v prípade, ak by podanie sťažovateľa bolo

kvalifikovanou sťažnosťou, bolo by ju potrebné v tejto časti odmietnuť pre

neopodstatnenosť, pretože z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľovi plynula trojročná

skúšobná doba podmienečného odsúdenia od 24. júna 2010, t. j. od doby, keď nadobudol

právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k. -144 z 24. júna 2010, ktorým mu bol

uložený podmienečný trest odňatia, pričom ďalšieho iného skutku (t. j. neplatenia

výživného, pozn.) sa mal dopustiť v čase od januára 2007 do 20. februára 2012, t. j. v čase

plynutia uvedenej trojročnej skúšobnej doby. V uvedených intenciách svoje rozhodnutie

odôvodnil aj krajský súd, ktorého závery by nebolo možné považovať za svojvoľné či

arbitrárne.

V súvislosti s napádaným rozhodnutím krajského súdu by neobstála ani obranná

argumentácia sťažovateľa, podľa ktorej keďže sa mal skutku neplatenia výživného dopustiť

v období od januára 2007 do februára 2012, pre ktorý bol trestne stíhaný už aj v čase

(24. júna 2010) vyhlasovania rozsudku, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia

slobody za iný skutok krádeže, nemohlo podľa neho objektívne dôjsť k tomu, že by sa

v skúšobnej dobe neosvedčil, pretože už v čase vyhlasovania rozsudku o podmienečnom

odsúdení musel mať okresný súd vedomosť aj o inom jeho trestnom stíhaní pre skutok

neplatenia výživného a aj napriek tejto vedomosti mu uložil iba podmienečný trest odňatia

slobody. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na existenciu princípu

prezumpcie neviny (pokiaľ nie je obvinený právoplatne odsúdený, treba naň pozerať ako na

nevinného, pozn.) aj akákoľvek vedomosť okresného súdu o inom trestnom stíhaní

sťažovateľa (v ktorom ešte nebol právoplatne uznaný vinným, pozn.) v čase jeho

podmieneného odsúdenia za iný skutok nemohla mať dopad na charakter uloženého trestu.

Inými slovami, aj keď okresný súd odsudzujúci sťažovateľa na podmienečný trest odňatia

slobody mal už v tom čase vedomosť o inom trestnom stíhaní sťažovateľa, táto skutočnosť

nemohla mať vplyv na charakter uloženého trestu odňatia slobody, pretože v tomto inom

trestnom stíhaní bolo v tom čase potrebné hľadieť na sťažovateľa ako na nevinného (t. j. ako

keby sa skutku neplatenia výživného nedopúšťal, pozn.), pretože za tento skutok nebol

v tom čase ešte právoplatne uznaný vinným.

Keďže podanie bolo odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných

rozhodnutí tak okresného súdu, ako aj krajského súdu je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto

nárokoch už nerozhodoval.

Z dôvodu odmietnutia podania ako celku bolo tiež bez právneho významu

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom právneho

zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2013