Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 626/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť B. A., V., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods.

1 a 2, a a 3 a práv podľa

a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie

- postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v..., Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v... a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a

výkon väzby v... pri zabezpečení jeho rozhovorov s jeho zástupkyňou A. P.,

- prípisom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

č. GR ZVJS-sť-36/16-2012 z 10. mája 2012,

- prípisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

z 18. júna 2012,

- prípisom Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. z 2. apríla 2012,

- prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/2 Gn 27/12 z 30. júla

2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. A. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2012 doručená sťažnosť B. A., V., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19

ods. 2 a 3, a 2, a a 3

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 2 ods. 2

- postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v..., Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v... a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a

výkon väzby v... pri zabezpečení jeho rozhovorov s jeho zástupkyňou A. P. (ďalej len

„namietaný postup ústavov“),

- prípisom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len

„generálne riaditeľstvo“) č. GR ZVJS-sť-36/16-2012 z 10. mája 2012 (ďalej len „namietaný

prípis generálneho riaditeľstva“),

- prípisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“) č. z 18. júna 2012 (ďalej len „namietaný prípis

ministerstva spravodlivosti“),

- prípisom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. z 2. apríla 2012 (ďalej aj „namietaný prípis krajskej prokuratúry“) a

- prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) č. IV/2 Gn 27/12 z 30. júla 2012 (ďalej len „namietaný prípis generálnej

prokuratúry“).

Sťažovateľ súčasne s doručením sťažnosti požiadal ústavný súd aj o ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v súčasnosti vo výkone trestu

odňatia slobody, pričom trest v období relevantnom pre podanie sťažnosti vykonával

vo viacerých ústavoch. Od januára 2012 navštevuje sťažovateľa v ústavoch pani A. P., ktorú

sťažovateľ splnomocnil na svoje zastupovanie vo viacerých občiansko-právnych konaniach

vrátane konaní, ktoré vedie proti niektorému z ústavov.

Pani A. P. nie je advokátka, a preto ju treba na účely o

výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“) považovať v zmysle § 38 za

inú osobu poskytujúcu právnu pomoc sťažovateľovi.

Návštevy pani A. P. v ústavoch, počas ktorých mala so sťažovateľom prerokúvať

postup v právnych veciach, v ktorých ho zastupuje, sa pravidelne uskutočňovali za

prítomnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník“), ktorý

obsah rozhovorov medzi sťažovateľom a pani A. P. počúval. Sťažovateľ namieta, že takýto

postup ústavov je v rozpore so zákonom, keďže § 38 zákona o výkone trestu odňatia

slobody v znení účinnom do 31. decembra 2012 takéto oprávnenie príslušníka neobsahuje.

Podľa § 38 zákona o výkone trestu odňatia slobody v znení účinnom do 31. decembra

2012 odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom alebo inou osobou,

ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, ktorá môže v medziach svojho splnomocnenia

korešpondovať a hovoriť s odsúdeným. Rozhovor sa môže uskutočniť len v čase a rozsahu

nenarúšajúcom ústavný poriadok. Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru

mohol rozhovor medzi odsúdeným a advokátom vidieť, nie však počuť.

V nadväznosti na namietaný postup jednotlivých ústavov sťažovateľ poukazuje na

, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a v tejto súvislosti tvrdí, že ak § 38

zákona o výkone trestu odňatia slobody v znení účinnom do 31. decembra 2012

neobsahoval oprávnenie, resp. povinnosť príslušníka byť prítomný pri rozhovore

odsúdeného s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, bol opačný postup

spočívajúci v zabezpečení prítomnosti príslušníka pri jeho rozhovoroch s pani A. P.

nezákonný. Podľa názoru sťažovateľa takýmto postupom zároveň došlo k neprípustnému

zásahu do tých jeho základných práv podľa a práv podľa dohovoru, ktorých

porušenie namieta.

Sťažovateľ namietal postup jednotlivých ústavov okrem iného aj sťažnosťou

adresovanou riaditeľovi príslušného ústavu a následne aj sťažnosťami či inak označenými

podaniami adresovanými generálnemu riaditeľstvu a ministerstvu spravodlivosti, ako aj

podaniami adresovanými krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre.

Všetky inštitúcie, resp. orgány, na ktoré sťažovateľ adresoval svoje sťažnosti, resp.

iné podania, vo svojich „odpovediach“ zaujali k nim totožné stanovisko, v zmysle ktorého

je namietaný postup príslušných ústavov v súlade s § 38 zákona o výkone trestu odňatia

slobody v znení účinnom do 31. decembra 2012, keďže pani P. nie je advokátka, a teda

z tohto dôvodu je ich rozhovor počúvaný príslušníkom, aby bolo možné zabezpečiť

vykonanie tohto rozhovoru v medziach udeleného splnomocnenia na zastupovanie v inej

právnej veci (pozri namietaný prípis ministerstva spravodlivosti, namietaný prípis

generálneho riaditeľstva, namietaný prípis krajskej prokuratúry, ako aj namietaný prípis

generálnej prokuratúry, pozn.).

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva B. A. podľa čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, ods. 3, čl. 22

ods. 1 ods. 2, , , ods. 3 a

ods. 2, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na dôverný

rozhovor s inou osobou podľa o výkone trestu odňatia

slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo

porušené postupom, zásahmi a rozhodnutiami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky zo dňa 18. júna 2012 pod č. , Generálneho riaditeľstva Zboru

väzenskej a justičnej stráže zo dňa 06. decembra pod č. GR (z obsahu

sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že ide o zjavnú chybu v písaní, správne má byť

„č. GR ZVJS-sť-36/16-2012 z 10. mája 2012“, pozn.) upovedomením Krajskej prokuratúry

Trenčín sp. zn. -3 zo dňa 02. apríla 2012 a Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky sp. zn. -19 zo dňa 30. júla 2012, Ústavmi na výkon trestu odňatia

slobody a výkonu väzby v...

2. Rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 21755/2012/12

zo dňa 18. júna 2012, Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

č. GR zo dňa 06. decembra 2011, Krajskej prokuratúry Trenčín pod

sp. zn. -3 zo dňa 02. apríla 2012 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. -19 zo dňa 30. júla 2012 sa zrušujú.

3. Sťažovateľovi B. A. priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške 5 000 eur,

ktoré je mu povinné Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplatiť vo výške 2

000 eur a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže vo výške 3 000 eur do

30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti a najmä jej petitu možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2,

, a 3 a práv podľa a a 2 dohovoru,

ako aj porušenie namietaným postupom ústavov, namietaným prípisom

generálneho riaditeľstva, namietaným prípisom ministerstva spravodlivosti, namietaným

prípisom krajskej prokuratúry a tiež namietaným prípisom generálnej prokuratúry.

Z textu vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo práv vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je

založená na princípe subsidiarity.

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Zmysel a účel princípu subsidiárnej právomoci ústavného súdu vychádza

zo skutočnosti, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Všetky sťažovateľom namietané postupy ústavov a tiež namietaný prípis generálneho

riaditeľstva, namietaný prípis ministerstva spravodlivosti, namietaný prípis krajskej

prokuratúry, ako aj namietaný prípis generálnej prokuratúry sa vzťahujú na sťažovateľom

opisované rozhovory medzi ním ako odsúdeným a pani A. P., ktorá ho zastupuje v jeho

iných právnych veciach – občianskoprávnych sporoch (t. j. nie v trestných veciach, pozn.),

pri ktorých bol prítomný príslušník, ktorý tieto rozhovory pozoruje a najmä počúva.

Vychádzajúc z už uvedeného, sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sústredil

na posúdenie, či možno sťažnosť sťažovateľa považovať za prípustnú vzhľadom na princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

, t. j. posudzoval v zmysle , či sťažovateľ

vo vzťahu k namietanému postupu ústavov vyčerpal všetky opravné prostriedky, resp.

právne prostriedky ochrany, ktoré mu osobitné predpisy na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytujú a na ktorých použitie je oprávnený.

Podľa § 96 zákona o výkone trestu odňatia slobody dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Zákon o výkone trestu odňatia slobody v § 96 odkazuje na osobitný predpis, ktorým

je o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú

prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby

pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe

rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde

sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie,

ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu,

ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu

alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody

a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre prokurátor je povinný písomným

príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia

orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného

orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym

predpisom.

Podľa § 18 ods. 5 písm. d) zákona o prokuratúre pri vykonávaní dozoru je prokurátor

oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest

uvedených v odseku 1 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym

predpisom.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že dozor nad zachovávaním

zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby,

ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného

oprávneného štátneho orgánu, je zverený do pôsobnosti orgánov prokuratúry, ktorým zákon

zveruje účinné právne prostriedky a oprávnenia na ochranu zákonnosti, a teda aj ochranu

práv osôb, ktoré sú pozbavené osobnej slobody.

Z hľadiska ochrany práv fyzických osôb (a teda aj sťažovateľa) a právnických osôb,

ktoré poskytujú príslušné orgány prokuratúry, sú ale relevantné aj ďalšie ustanovenia

zákona o prokuratúre, a to predovšetkým ustanovenia jeho štvrtej časti označenej nadpisom

„Vybavovanie podnetov a súčinnosť pri plnení úloh prokuratúry“ (§ 31 a nasl.).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre podnetom na účely tohto zákona nie je

podanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc predovšetkým z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre, ústavný

súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou považuje podnet, ako aj opakovaný podnet

podľa tohto zákona za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých

porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou (pozri napr. , ,

atď.).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre v obdobných veciach, ako je vec

sťažovateľa, pravidelne poukazuje na právny názor, podľa ktorého vynechanie tohto

prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím

trestného stíhania (, ).

Ak teda sťažovateľ nesúhlasil s namietaným postupom ústavov súvisiacim

so zabezpečovaním priebehu jeho rozhovorov s pani A. P. (ako inou osobou v zmysle § 38

zákona o výkone trestu odňatia slobody, pozn.), mal sa v záujme ochrany svojich

garantovaných práv domáhať ochrany predovšetkým podaniami adresovanými príslušným

orgánom prokuratúry, ktoré boli oprávnené a aj povinné tieto jeho podania preskúmať

a zaujať k nim stanovisko, resp. prípadne aj prijať v rámci svojej pôsobnosti opatrenia na

odstránenie zistenej nezákonnosti (príp. aj neústavnosti). Z hľadiska posúdenia toho, či

sťažnosť spĺňa podmienku prípustnosti, bolo v zmysle

v danom prípade relevantné preskúmať, či sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu vyčerpal všetky právne prostriedky ochrany svojich práv, ktoré mu mechanizmus

právnej ochrany obsiahnutý v zákone o prokuratúre poskytuje.

Z dokumentácie, ktorú sťažovateľ ústavnému súdu predložil, vyplýva, že krajská

prokuratúra namietaným prípisom reagovala (okrem iného) na podanie sťažovateľa

z 1. februára 2012 smerujúce proti odpočúvaniu jeho rozhovorov s pani A. P. príslušníkmi

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v... Prokurátorka krajskej prokuratúry kvalifikovala

toto podanie sťažovateľa „ako sťažnosť na postup príslušníkov Ústavu... v súvislosti s ich

postupom podľa ...“, pričom jeho sťažnosť vyhodnotila ako

nedôvodnú.

Z namietaného prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že prokurátor generálnej

prokuratúry ním (okrem iného) reagoval na podanie sťažovateľa z 29. februára 2012

označené ako „žiadosť o preskúmanie postupu prokurátorky“, ktorým namietal postup

prokurátorky krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho sťažnosti proti postupu príslušníkov

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v... a jej prípis č. z 2. apríla 2012.

Prokurátor generálnej prokuratúry kvalifikoval v namietanom prípise podanie sťažovateľa

ako podnet podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom ho po preskúmaní

spisovej dokumentácie ako nedôvodný odložil.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v predmetnej veci podal sťažnosť proti

namietanému postupu príslušníkov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v... podľa

zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorú vybavila namietaným prípisom krajská

prokuratúra, a následne podal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý

vybavila namietaným prípisom generálna prokuratúra (jej prokurátor). Zároveň ale zo

zistení ústavného súdu vyplýva, že do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ

nepodal opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý by mal vybaviť

nadriadený prokurátor, resp. ani prípadný ďalší opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 2

zákona o prokuratúre, t. j. pred podaním sťažnosti nevyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu na ochranu jeho práv zákon o prokuratúre účinne poskytuje a na ktorých

uplatnenie je podľa osobitného predpisu oprávnený.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku z dôvodu nevyčerpania všetkých právnych

prostriedkov nápravy bolo bez právneho dôvodu posudzovať, či sa generálna prokuratúra

v namietanom prípise vysporiadala s podnetom sťažovateľa ústavne akceptovateľným

spôsobom. Rovnako bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013