Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 519/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., Č., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č.,

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom

pod sp. zn. E 134/01) a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2013

doručená sťažnosť J. Š., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorou žiadal vydať tento nález:

„Základné právo J. Š., bytom: Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

, Ex 111/2006 a E 134/01 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva J. Š., bytom: Č. finančné zadosťučinenie

vo výške 5.000,-€ ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do

2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 €... do 3 dní od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu.“

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu a pripojeného spisu

okresného súdu sp. zn. , sťažovateľ je ako povinný účastníkom exekučného

konania, v ktorom sa A. K., ako oprávnená (ďalej len „oprávnená“) domáhala vykonania

exekúcie návrhom na postúpenie veci z okresného súdu vedenej pod sp. zn. E 697/98

a sp. zn. E 134/01 súdnej exekútorke JUDr. M. R. (ďalej len „súdna exekútorka“)

zo 17. februára 2006 proti sťažovateľovi o vymoženie zmeškaného výživného za obdobie

od 1. januára 1999 do 28. februára 2001 vo výške 20 000 Sk a za obdobie od 19. októbra

1994 do 15. augusta 1998 vo výške 13 800 Sk, a to na podklade právoplatného

a vykonateľného rozsudku okresného súdu č. k. -50 z 19. októbra 1994.

Okresný súd vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie 20. apríla

2006, vec je u súdnej exekútorky vedená pod sp. zn. EX 111/06. Súdna exekútorka doručila

sťažovateľovi 31. mája 2006 upovedomenie o začatí exekúcie a sťažovateľ podal proti

exekúcii 15. júna 2006 námietky. Oprávnená sa k námietkam sťažovateľa vyjadrila podaním

doručeným súdnej exekútorke 29. júna 2006, sťažovateľ námietky doplnil podaním

doručeným súdnej exekútorke 17. apríla 2007.

Okresný súd o námietkach sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. -66

z 8. júla 2009 vydaným vyšším súdnym úradníkom tak, že vyhovel námietkam,

čo sa týka zaplatenia sumy 7 100 Sk za obdobie od 19. októbra 1994 do 15. augusta 1998

a 20 000 Sk za obdobie od 1. januára 1999 do 28. februára 2001 (s odôvodnením, že tieto

sumy sťažovateľ uhradil), námietky povinného, čo sa týka zaplatenia zameškaného

výživného vo výške 6 700 Sk zamietol, a exekúciu, čo sa týka zaplatenia sumy 6 700 Sk

zastavil (v tejto časti posúdil podanie sťažovateľa ako návrh na zastavenie exekúcie a nie,

ako námietky).

Oprávnená podala 6. augusta 2009 proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -66 z 8. júla 2009 odvolanie. Sťažovateľ i súdny exekútor vyčíslili

na výzvu okresného súdu trovy konania (27. júla 2009 a 25. septembra 2009). Sudca

19. októbra 2009 v úprave v spise uviedol, že odvolaniu oprávnenej proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -66 z 8. júla 2009 vydanému vyšším súdnym

úradníkom vyhovieť nemieni. Po zmene v osobe zákonného sudcu (19. mája 2010) nový

zákonný sudca dal úpravou z 2. júna 2010 súdnej kancelárii okresného súdu pokyn

predložiť vec odvolaciemu súdu a 22. júla 2010 vyššiemu súdnemu úradníkovi pokyn

rozhodnúť o náhrade trov konania. Okresný súd 18. decembra 2012 vyzval sťažovateľa, aby

sa vyjadril k odvolaniu oprávnenej. Sťažovateľovi bola výzva a odvolanie doručené

14. januára 2013. Okresný súd predložil spis sp. zn. predkladacou správou

z 18. decembra 2012 Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), kde bol doručený

18. januára 2013. Sťažovateľ doručil vyjadrenie k odvolaniu oprávnenej okresnému súdu

29. januára 2013 (okresný súd ho následne zaslal odvolaciemu súdu za spisom).

Sťažovateľ doručil 24. januára 2013 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorú predseda okresného súdu vybavil prípisom sp. zn. Spr 9/13 z 28. januára

2013 tak, že oznámil sťažovateľovi, že spis vo veci vedenej pod sp. zn. bol

16. januára 2013 odoslaný na krajský súd na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. k. -105

z 30. apríla 2013 tak, že uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne

potvrdil. Spis bol doručený okresnému súdu 24. mája 2013 a 1. júla 2013 sudca nariadil

doručovať rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom po tom, čo 28. júna 2013 vyzval

oprávnenú, aby doložila doklad o právnickom vzdelaní jej zástupcu s poučením

o zastupovaní v exekučnom konaní.

Sťažovateľ sťažnosť na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

doručenú ústavnému súdu 12. marca 2013 odôvodnil tým, že v konaní došlo

v období od 6. augusta 2009, keď bolo okresnému súdu doručené odvolanie oprávnenej

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -66 z 8. júla 2009, do 14. januára 2013,

keď bolo sťažovateľovi doručené toto odvolanie na vyjadrenie, k zbytočnému prieťahu

v konaní. Navyše, sťažovateľovi vzniká škoda v dôsledku toho, že hoci mal výživné riadne

uhradené od 17. mája 2001, uznesením okresného súdu sp. zn. E 134/01 bol mu

zablokovaný jeho bankový účet, v dôsledku čoho musí platiť poplatky banke za jeho

vedenie. V súvislosti s návrhom na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ uviedol,

že celé konanie, hoci nejde o vec skutkovo ani právne zložitú, trvá od roku 2001, teda

dvanásť rokov, čo má negatívny vplyv na jeho psychiku, keďže sám k prieťahom v konaní

žiadnym spôsobom neprispel.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že okresný

súd bol vo veci vedenej pod sp. zn. v období od 6. augusta 2009

do 14. januára 2013 úplne nečinný.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv nepokračovalo ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným

prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie

takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ako vyplýva z obsahu spisu okresného súdu, je zrejmé, že sťažovateľ doručil

(12. marca 2013) ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti postupu okresného súdu v čase,

keď o veci už konal krajský súd (od 18. januára 2013), pričom sťažovateľ mal o tejto

skutočnosti vedomosť z prípisu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 9/13 z 28. januára

2013.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť v tomto prípade nesmeruje proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu označeného orgánu verejnej moci (okresnému súdu) do základných

práv sťažovateľa. Je preto vylúčené, aby k namietanému porušeniu základného práva

sťažovateľa postupom okresného súdu v označenom konaní v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu mohlo dochádzať.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje ďalej na skutočnosť, že sám sťažovateľ

bol v priebehu obdobia tvrdených prieťahov v konaní pasívny a sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu podal až po tom, čo mu bolo doručené odvolanie

oprávnenej na vyjadrenie (14. januára 2013). Za významnú považoval v tejto veci ústavný

súd aj skutočnosť, že v čase jeho rozhodovania bolo už odvolacím súdom rozhodnuté

o podanom odvolaní oprávnenej (uznesenie č. k. -105 z 30. apríla 2013).

Pre úplnosť ústavný súd vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľa o vzniku škody spôsobnej mu

zablokovaním jeho bankového účtu uznesením okresného súdu sp. zn. E 134/01 zo 17. mája

2001, ktorá má pozostávať z poplatkov za jeho vedenie, ktoré musel sťažovateľ uhradiť,

uvádza, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

vrátane nečinnosti orgánu verejnej moci je zverené zákonom všeobecným súdom.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013