Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 520/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2013

doručená sťažnosť J. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 22. marca 2013.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého

konania v procesnom postavení žalovaného, ktoré začalo 30. novembra 2000 na základe

žaloby podanej Mgr. I. Š., správcom konkurznej podstaty úpadcu V., a. s., K. (ďalej len

„žalobca“). Uvedenou žalobou (vedenou okresným súdom pod sp. zn. ) sa

žalobca domáhal proti sťažovateľovi zaplatenia sumy 83 739 Sk s príslušenstvom z titulu

neoprávnene získaného majetkového prospechu. Sťažovateľ podaním doručeným

okresnému súdu 7. marca 2002 uplatnil proti žalobcovi vzájomným návrhom nárok na

zaplatenie náhrady za stratu na zárobku z titulu pracovného úrazu, ktorý v ďalších

podaniach sťažovateľ vyčíslil a bližšie špecifikoval. Okresný súd rozhodol vo veci

rozsudkom sp. zn. z 19. septembra 2007 tak, že žalobu o zaplatenie sumy

83 739 Sk s príslušenstvom zamietol a vzájomný návrh sťažovateľa proti žalobcovi

o zaplatenie sumy 10 058,62 € s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, ktoré je

vedené okresným súdom pod sp. zn. . O vzájomnom návrhu sťažovateľa

okresný súd meritórne rozhodol rozsudkom z 20. júna 2012, ktorým zaviazal žalobcu

zaplatiť sťažovateľovi sumu 13 321,62 €, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Proti

uvedenému rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) ku dňu doručenia sťažnosti

nerozhodol.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol:

„Od začiatku súdneho konania do dnešného dňa ubehlo viac ako štrnásť rokov

a v predmetnom konaní nebolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej...

Vzhľadom na evidentné prieťahy v konaní som prostredníctvom mojej právnej

zástupkyne podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice I z 22. 01. 2013.

V odpovedi na sťažnosť z 21. 02. 2013 mi predseda súdu po prešetrení oznámil, že

moja sťažnosť je čiastočne dôvodná. ...

Vyššie označené konanie na Okresnom súde Košice I je v rozpore s účelom

zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmernej

dlhej doby súd vo veci nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu.

Chcem uviesť, že prieťahy v súdnom konaní vo mne vyvolávajú psychický stav

neistoty, bezprávia a pocit nespravodlivosti, ktorý trvá už mnoho rokov a mám pochybnosti,

či vôbec niekedy dosiahnem spravodlivosť na tomto súde. ...

Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že postupom Okresného súdu

Košice I, t. j. jeho nečinnosťou v konaní došlo k prieťahom v konaní a tým porušeniu môjho

základného práva garantovaného SR a to práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1./ Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. k. , porušené.

2./ Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

14000,-€, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ako možno z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyvodiť, zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v môže vyplývať aj z toho, že

porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

(), a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Okresný súd rozhodol meritórne o vzájomnom návrhu sťažovateľa rozsudkom

z 20. júna 2012, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 13 321,62 € a v prevyšujúcej

časti návrh zamietol. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal žalobca odvolanie,

v dôsledku čoho bol spis 10. septembra 2012 predložený odvolaciemu súdu. Krajský súd

rozhodol o odvolaní žalobcu 18. apríla 2013 rozsudkom č. k. -192, ktorým

potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým

bolo žalobe čiastočne vyhovené. Konanie o návrhu sťažovateľa bolo skončené prijatím

meritórneho rozsudku okresného súdu z 20. júna 2012 a predložením veci krajskému súdu

z dôvodu podaného odvolania. Sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 25. marca 2013

(na poštovú prepravu podaná 22. marca 2013), teda až po vydaní označeného rozsudku

okresného súdu a predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,

pretože táto bola prijatím rozhodnutia a predložením veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní žalobcu prenesená na krajský súd. Okresný súd teda v danej etape konania už

nemohol ovplyvniť jeho priebeh a ani porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . Prijatím meritórneho rozhodnutia

a predložením veci odvolaciemu súdu vykonal okresný súd všetky relevantné úkony

smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva zaručeného v v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie základného práva už

netrvalo, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa

.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013