Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 523/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť G. L., S., zastúpeného advokátom JUDr. L. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. -73 zo 14. júna 2011 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 4. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. L. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2013

doručená sťažnosť G. L., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -73 zo 14. júna 2011

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. zo 4. júla 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 30. apríla 2010

na Obvodnom pozemkovom úrade v Č. (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) námietku

podľa o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení platnom a účinnom ku dňu

podania námietky. Sťažovateľ navrhoval zmenu údajov schváleného registra obnovenej

evidencie pozemkov v katastrálnom území S. (ďalej len „register“), a to zapracovaním

právoplatného uznesenia krajského súdu č. k. -135 z 25. augusta 2009

do registra.

Obvodný pozemkový úrad rozhodnutím č. 134-17/2010-Bz z 12. augusta 2010

námietke nevyhovel a navrhovanú zmenu nevykonal, pretože dospel k záveru, že predmetné

rozhodnutie bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť po schválení a zápise registra

do katastra nehnuteľností.

Na základe sťažovateľom podaného odvolania rozhodoval vo veci Krajský

pozemkový úrad v Ž. (ďalej len „krajský pozemkový úrad“) ako druhostupňový správny

orgán, ktorý svojím rozhodnutím č. KPÚ z 21. októbra 2010 napadnuté

prvostupňové rozhodnutie obvodného pozemkového úradu potvrdil v celom rozsahu

a podané odvolanie zamietol.

Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu krajského pozemkového úradu žalobu podľa

druhej hlavy piatej časti v znení

neskorších predpisov, v ktorej namietal, že „rozhodnutie správneho orgánu nezodpovedá

skutočnosti“. Krajský súd rozsudkom č. k. -73 zo 14. júna 2011

sťažovateľovu žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým namietal, že „súd

prvého stupňa nesprávne právne ustálil skutkový stav veci a následne vyvodil nesprávny

právny záver a zistený skutkový stav bol nedostačujúci, nakoľko tu boli ďalšie skutočnosti

a iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené“. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn.

zo 4. júla 2012 odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol:

«Po procesnej stránke prvostupňový súd pochybil, keď pri svojom rozhodovaní

prihliadol len na námietky žalobcu v podanej žalobe a neprihliadol (nevyhodnotil)

na vznesené námietky mojím právnym zástupcom, čím mi bola takýmto nezákonným

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. ...

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal o mojom odvolaní rozhodnúť tak, že podľa

, , mal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na nové

konanie.

Dňa 10. 10. 2012 som podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie môjho práva

ustanoveného v SR a , ods. 4 SR a žiadal som, aby

Ústavný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14. 6. 2011, sp. zn. -73

a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. 7. 2012, sp. zn. zrušil a vec vrátil

Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Ústavný súd SR uznesením zo dňa 24. 4. 2013, sp. zn. -14 moju

sťažnosť odmietol.

Proti uzneseniu Ústavného súdu SR zo dňa 24. 4. 2013, sp. zn. -14

podávam prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu... sťažnosť

a námietky...

Nezákonným postupom štátnych orgánov mi bolo odňaté právo vlastniť majetok

v zmysle... ustanovenia SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť

majetok...

Namietam, že Ústavný súd SR sa v uznesení zo dňa 24. 4. 2013, sp. zn.

-14 vôbec nezaoberal namietaným porušením práva vlastniť majetok,

zakotvenom v , ods. 4, ods. 5 SR.

Namietam tiež, že u A. S. neboli splnené zákonné podmienky nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Obč. zákonníka, podľa ktorého oprávnený

držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Menovaná nebola oprávnenou držiteľkou a nebola dobromyseľná v tom, že jej

majetok patrí a v čestnom prehlásení uviedla nepravdivé údaje, že si nikto iný nenárokuje

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. ...

Žiadam, aby sa Ústavný súd SR dôsledne zaoberal aj mnou namietaným porušením

čl. 20, ods. 1, 4 a 5...“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný

súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé zákonné a objektívne súdne konanie

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46

ods. 1 SR rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 14. 6. 2012 sp. zn.

-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 8. 2012 a Rozsudkom Najvyššieho

súdu SR zo dňa 4. 7. 2012 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 8.

2012 porušené bolo.

2/ Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 14. 6. 2011 sp. zn. -73

a Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 4. 7. 2012 sp. zn. zrušuje a vec

vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

3/ Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

256,22 Eur... do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. L.

P., advokát AK Ž...“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že podľa

je viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej

veci rozhodoval o namietanom porušení a dohovoru

v súvislosti s rozsudkom krajského súdu č. k. -73 zo 14. júna 2011

a s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. júla 2012, ktorých vyslovenia

porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia

o porušení iných práv (, 4 a 5 ), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti

mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho

argumentácie (napr. , , ).

Predmetom sťažnosti je teda namietané porušenie základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -73

zo 14. júna 2011 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. júla 2012.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa sa ústavný súd oboznámil

s obsahom spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. a zistil, že

uznesením č. k. -14 z 24. apríla 2013 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru smerujúcu proti

rozsudku krajského súdu č. k. -73 zo 14. júna 2011 a rozsudku najvyššieho

súdu sp. zn. zo 4. júla 2012 odmietol pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie (v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu) a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (v časti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho súdu).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre nedostatok právomoci na

jeho prerokovanie, ako aj z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti je v okolnostiach danej

veci rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť

v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie a ktoré bolo

napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na prerokovanie, resp. z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa smerujúca opätovne proti rozsudku krajského súdu č. k. -73

zo 14. júna 2011 a rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. júla 2012

je neprípustná, a preto ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení

s .

Vo vzťahu k sťažovateľom formulovaným námietkami proti uzneseniu ústavného

súdu sp. zn. z 24. apríla 2013 ústavný súd nad rámec odôvodnenia

konštatuje, že neprípustný je aj návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania

rozhodnutia ústavného súdu [ ]. Preto by prichádzalo

do úvahy odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013