Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 522/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Š. H., N., zastúpenej advokátkou JUDr. J. M., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 3 v spojení s

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

15655/2013/34, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013

doručená sťažnosť Š. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a žiada vydať tento nález:

„základné právo sťažovateľky Š. H., na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom orgánu štátnej správy zaručené v

odkazujúc na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v , postupom Ministerstva spravodlivosti SR

v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.834,03 EUR

(slovom: tritisícosemstotridsaťštyri eur tri centy), ktoré je Ministerstvo spravodlivosti

povinné vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 297,80 EUR...,

ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

JUDr. J. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka

požiadala listom z 18. decembra 2012 doručeným ministerstvu spravodlivosti 20. decembra

2013 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Náhradu škody

vyčíslila sumou 3 744,01 € predstavujúcou skutočnú škodu a 90,02 € ako trovy konania.

Škoda mala sťažovateľke vzniknúť nesprávnym úradným postupom – prieťahmi v konaní

vedenom pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

v období rokov 2001 až 2005 a v porušení povinnosti okresného súdu vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V konaní vedenom pred okresným súdom pod

sp. zn. vystupovala sťažovateľka ako žalobkyňa a domáhala sa vyslovenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy proti spoločnosti C. – T. v. o. s.,

B. (ďalej len „žalovaný“). Žalobu v tejto veci sťažovateľka doručila okresnému súdu

21. augusta 1997. Okresný súd 20. decembra 2001 vydal rozsudok č. k. -54,

ktorým určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Následne okresný súd napriek

urgenciám sťažovateľky dva roky nenariadil termín pojednávania a až 1. decembra 2005

vydal rozsudok č. k. -109, ktorým žalovaného zaviazal sťažovateľke zaplatiť

náhradu mzdy vo výške 112 792 Sk a nahradiť trovy konania v sume 2 712 Sk. Tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť 14. januára 2006. Následne sťažovateľka návrhom

z 20. marca 2006 navrhla súdnemu exekútorovi JUDr. L. J., B. (ďalej len „súdny

exekútor“), vykonanie exekúcie na vymoženie náhrady mzdy. Vec bola u súdneho

exekútora vedená pod sp. zn. EX 187/2006. Na základe uznesenia okresného súdu sp. zn.

zo 16. júna 2011 bol žalovaný 26. júla 2011 vymazaný z obchodného

registra. Sťažovateľka na odporúčanie súdneho exekútora podala 18. apríla 2006

na Okresnom súde Bratislava III žalobu proti spoločníkom žalovaného z titulu ich

zákonného ručenia, avšak konanie vedené pod sp. zn. bolo zastavené

uznesením č. k. -24 z 11. decembra 2006 pre prekážku res iudicata a toto

rozhodnutie potvrdil i Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.

-34 zo 6. februára 2007. Sťažovateľka podaním z 10. apríla 2007 požiadala

súdneho exekútora, aby exekučné konanie viedol i proti spoločníkom žalovaného. Okresný

súd uznesením sp. zn. z 18. septembra 2007 nepripustil takúto zmenu návrhu

sťažovateľky na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor listom sp. zn. EX 187/2006 z 12.

februára 2008 oznámil sťažovateľke, že viesť exekúciu proti spoločníkom žalovaného

nemožno. Následne sťažovateľka požiadala o zmenu exekútora, ktorej okresný súd vyhovel

a uznesením č. k. -35 z 20. augusta 2008 poveril vykonaním exekúcie

súdneho exekútora JUDr. M. H., B. (ďalej len „nový súdny exekútor“), u ktorého bola vec

vedená pod sp. zn. EX 1380/08. Po tom, čo okresný súd uznesením č. k. -97

zo 17. októbra 2011 zamietol návrh sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka

exekučného konania zo žalovaného na jeho spoločníkov, následne uznesením č. k.

-104 zo 16. februára 2012 po zistení, že žalovaný bol z obchodného registra

vymazaný, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu

trov exekúcie nepriznal. Krajský súd, rozhodujúc o podanom odvolaní, uznesením č. k.

-152 z 22. augusta 2012 potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo zvyšku uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému

súdu. Výrok uznesenia o neprípustnosti exekúcie nadobudol právoplatnosť 14. novembra

2012. Pretože pohľadávka sťažovateľky voči žalovanému sa takto stala nevymožiteľnou,

a to v dôsledku nečinnosti okresného súdu vo veci sp. zn. , teda jeho

nesprávneho úradného postupu, vznikla sťažovateľke škoda vo výške tejto pohľadávky,

o predbežné prerokovanie nároku na ktorú žiada ministerstvo spravodlivosti.

Ministerstvo spravodlivosti sťažovateľke listom sp. zn. z 18. júna

2013 oznámilo, že jej žiadosť o náhradu škody považuje za nedôvodnú, pretože neboli

naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle

Z. z., a zároveň ju vyrozumelo, že tým je predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

ukončené.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka odcitovala

a a na odôvodnenie ich porušenia postupom ministerstva spravodlivosti

v konaní vedenom pod sp. zn. uviedla, že s ohľadom na skutkový stav veci

„sa domnieva, že oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu

škody zo dňa 18. 6. 2013, č. k.: , ktorým bol návrh na predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zo dňa 18. 12. 2012

uznaný za nedôvodný, boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa“, a dodala, že

„má za to, že jej návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zák.

č. zo dňa 18. 12. 2012 bol podaný dôvodne, keďže prieťahy v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. boli preukázané a tiež

bola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (prieťahy

v konaní) a škodou, ktorá sťažovateľke vznikla pre uvedené prieťahy v konaní

(nevymožiteľnosť sumy 3.744,01 EUR)“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva podľa v spojení s

postupom ministerstva spravodlivosti v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Z vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich

sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

V súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci ústavný súd preto skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o sťažnosti sťažovateľky, a dospel k záveru, že

vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach

porušenia jej základných práv postupom ministerstva spravodlivosti vo veci sp. zn.

15655/2013/34.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné

vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa prvej vety ak príslušný orgán neuspokojí

nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok

na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, v prípade, ak príslušný orgán oznámi písomne

poškodenému, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí, poškodený sa môže obrátiť na

všeobecný súd a domáhať sa uspokojenia svojho nároku na súde. Ochrana práva

poškodeného na náhradu škody spôsobenej okrem iného aj nesprávnym úradným postupom

orgánu štátu, je teda týmito ustanoveniami zverená všeobecnému súdu.

Ústavný súd preto v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci dospel

k záveru, že vzhľadom na tento princíp vyplývajúci z je vylúčená jeho

právomoc meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach

porušenia jej základného práva podľa postupom ministerstva

spravodlivosti vo veci vedenej pod sp. zn. . Právomoc poskytnúť ochranu

základnému právu sťažovateľky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom orgánu štátu v prípade, ak nárok na náhradu škody nie je uspokojený v konaní

o jeho predbežnom prerokovaní, je totiž zverená zákonom všeobecnému súdu.

Pre úplnosť vo vzťahu k námietke porušenia postupom

ministerstva spravodlivosti, ktorý jediný môže byť s ohľadom na petit sťažnosť predmetom

preskúmavania ústavným súdom v tejto veci, ústavný súd uvádza, že ministerstvo

spravodlivosti vybavilo žiadosť sťažovateľky o predbežné prekovanie nároku na náhradu

škody z 18. decembra 2012 listom z 18. júna 2013, teda pred uplynutím šesťmesačnej

lehoty, z čoho je zrejmé, že je vylúčené, aby v postupe ministerstva spravodlivosti došlo

k zbytočným prieťahom. Ostatne, aj v prípade, ak by tak neurobilo, sťažovateľke by nebolo

znemožnené v zmysle prvej vety domáhať sa

uspokojenia nároku na všeobecnom súde.

Iba to, že sťažovateľka sa so spôsobom vybavenia svojej žiadosti ministerstvom

spravodlivosti nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej

sťažnosti.

S ohľadom na uvedené ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sťažnosť sťažovateľky pre nedostatok svojej právomoci.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013