Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 518/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Z., zastúpeného obchodnou spoločnosťou C. s. r. o.,

B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Malacky sp. zn. z 27. februára 2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. zo 6. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta

2013 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 27. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 6. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom okresného súdu

č. k. -166 z 21. októbra 2009 bol sťažovateľ uznaný vinným „pre prečin

krádeže spolupáchateľstvom podľa , . písm. a) ... v

jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

nebytovému priestoru podľa § 218 ods. Tr. zák...“.

Okresný súd schválil «dohodu o vine a treste medzi prokurátorom okresnej

prokuratúry Malacky..., za čo ho odsúdil... na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. s/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Neskôr sa sťažovateľ dňa 18. 04. 2011, 3 dni pred uplynutím vyššie uvedenej

skúšobnej doby dopustil prečinu pytliactva, za čo bol Trestným rozkazom Okresného súdu v

Malackách č. k.; -37 zo dňa 16. 06. 2011... . odsúdený k trestu odňatia slobody

vo výmere 1 mesiac, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, pričom tento trest sťažovateľ 26. 8. 2011 vykonal.

Následne Okresný súd... na verejnom zasadnutí dňa 27. 02. 2013... zistil, že

sťažovateľ bol trestným rozkazom Okresného súdu sp. zn.: uznaný za vinného

zo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest vo

výmere 1 mesiac, pričom sťažovateľ sa uvedeného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia...

Na to bolo na verejnom zasadnutí uznesením Okresného súdu Malacky č. k.

-206 zo dňa 27. 02. 2013 podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že sťažovateľ sa

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa rozsudku Okresného súdu Malacky,

sp. zn.: -166 zo dňa 21.10.2009 neosvedčil a uložený trest odňatia slobody

vo výmere 5 mesiacov vykoná.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom zvoleného obhajcu

v zákonnej lehote sťažnosť. Následne Krajský súd... Uznesením sp. zn.:

zo dňa 06. 06. 2013 podľa sťažnosť zamietol, pričom okrem

iného uviedol, že sťažovateľ sa predmetného skutku pytliactva dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia a bolo preto na mieste, keď súd prvého stupňa v zmysle § 50

ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a podmienečne odložený trest

vykoná...

Sťažovateľ namieta a je schopný preukázať, že Uznesením Okresného súdu Malacky

č. k.: -206 zo dňa 27. 02. 2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.:

zo dňa 06. 06. 2013 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu

vyplývajúce z článku 46 ods. 1... ..., právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce

z čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že názor vyjadrený uznesením

Okresného súdu Malacky č. k.: -206 zo dňa 27. 02. 2013 a uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k.. zo dňa 06. 06. 2013 nie je správny a

nesúhlasíme so stanoviskom, že: „odsúdený sa dopustil skutku prečinu pytliactva v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bolo preto na mieste, keď súd prvého stupňa v

zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a má teda

podmienečne odložený trest vykonať.“

Je pravdou, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dňa 18. 04. 2011 (t. j. 3 dni pred

uplynutím podmienečného odsúdenia do 21. 04. 2011) dopustil prečinu pytliactva, za čo mu

bolo dňa 18. 04. 2011 vznesené obvinenie.

Na základe uvedených skutočností máme za to, že pri odsúdenom tak malo byť

aplikované nie ustanovenie § 50 ods. 4) Tr. zák., ale ustanovenie § 50 ods. 5) Tr. zák.: „Ak

súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že

by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Uvedené ustanovenie upravuje vznik zákonnej fikcie, že sa odsúdený osvedčil, a to za

nasledujúcich zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne:

uplynula jednak skúšobná doba a jednak i ďalší jeden rok po nej, pričom sa

nevyžaduje, aby odsúdený viedol v skúšobnej dobe, resp. aj ďalší rok po nej, riadny život

a vyhovel uloženým podmienkam, v priebehu skúšobnej doby ani v priebehu ďalšieho roku

po jej uplynutí nedošlo k rozhodnutiu súdu o tom, že sa trest vykoná a na tom, že súd

nerozhodol o neosvedčení, nemá odsúdený vinu.

Tieto podmienky boli pri odsúdenom naplnené a v takom prípade nastáva fikcia

osvedčenia a má sa za to, že podmienečne odsúdený sa v skúšobnej osvedčil.

Fikcia osvedčenia nastáva zo zákona uplynutím stanovenej lehoty bez toho, aby bolo

potrebné uznesenie súdu. Pre vznik tejto fikcie nie je dôležité, aký spôsob života odsúdený

viedol v skúšobnej dobe a v priebehu jednoročnej lehoty po uplynutí skúšobnej doby.

Ak je odsúdený stíhaný za trestný čin, ktorý mal spáchať v skúšobnej dobe, o ktorom

treba najskôr rozhodnúť, nemôže súd vo vykonávacom konaní rozhodnúť, že sa trest vykoná

podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., pokiaľ sa nezistia iné dôvody na také rozhodnutie, ale je povinný

vyčkať na právoplatné skončenie tohto trestného stíhania.

Tento dôvod u odsúdeného jednoznačne pominul, nakoľko trestné stíhanie bolo po 4

mesiacoch právoplatne skončené a súd tak mal pri odsúdenom použiť ustanovenie zákonnej

fikcie upravenej v § 50 ods. 5) Tr. zák.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že „1. Základné právo

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46

ods. 1 SR, ... a uznesením Okresného súdu

Malacky č. k.: -206 zo dňa 27. 02. 2013 a uznesením Krajského súdu v

Bratislave č. k.: zo dňa 06. 06. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Malacky č. k.: -206 zo dňa 27. 02. 2013

a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: zo dňa 06. 06. 2013 sa zrušujú

a vec sa Okresnému súdu Malacky vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 15.000

EUR.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“.

Súčasne navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil

vykonateľnosť oboch napadnutých uznesení, keďže zastáva názor, že sú splnené podmienky

na takýto postup podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa v spojení s a a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 27. februára 2013 a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6.

júna 2013 v súvislosti s rozhodovaním o tom, či sa odsúdený v skúšobnej lehote osvedčil

alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody.

1. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv

sťažovateľa podľa napadnutým uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Sťažovateľ mal možnosť podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

túto časť sťažnosti odmietol podľa pre nedostatok

svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv

sťažovateľa podľa napadnutým uznesením krajského súdu

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho

napadnutým uznesením bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

V danom prípade sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných práv

podľa a dohovoru pri rozhodovaní okresného súdu a krajského súdu o tom, či sa

osoba odsúdená na trest odňatia slobody, ktorého výkon sa podmienečne odložil, osvedčila,

alebo sa nariadi výkon trestu odňatia slobody.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol, že okresný

súd „rozhodol podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., že odsúdený M. P. sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia podľa rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.

zo dňa 21.10.2009 neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov

vykoná. Pre výkon uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia.“.

Ďalej krajský súd opísal námietky sťažovateľa v sťažnosti, ktorý uviedol, že „čo

vykonal trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac za prečin pytliactva vedie riadny život,

zamestnal sa na stavbe ako robotník, žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je na

neho silne citovo viazaná. Má za to, že premenený trest odňatia slobody vo výmere 5

mesiacov je pre neho neprimerane prísny a žiadal v zmysle § 50 ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr.

zák. o predĺženie skúšobnej doby, alternatívne o ustanovenie probačného dohľadu, ktorému

je pripravený sa podrobiť“, a konštatoval, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

„uznaný vinným z prečinu krádeže... v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného

zásahu do práva domu, bytu alebo nebytového priestoru... a bol mu uložený trest odňatia

slobody vo výmere 5 mesiacov a výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.“.

Okrem toho uviedol, že «trestným rozkazom Okresného súdu v Malackách sp. zn.

bol uznaný vinným zo spáchania prečinu pytliactva... a bol mu za to uložený

trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac... .

Odsúdený sa teda tohto skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

a bolo preto na mieste, keď súd prvého stupňa v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa v

skúšobnej dobe neosvedčil a podmienečne odložený trest vykoná.

Pokiaľ ide o požiadavku uvedenú v sťažnosti týkajúcu sa predĺženia stanovenej

skúšobnej doby je potrebné uviesť, že zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR zo dňa 10. 12. 2012 sp. zn. TPj 43/2012 vyplýva, že rozhodnutie podľa § 50 ods. 4

písm. b/ Tr. zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o

primeranom predĺžení skúšobnej doby, môže súd urobiť len v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Pritom lehota predĺženej skúšobnej doby začína

plynúť dňom, letory nasleduje po uplynutí posledného dňa skúšobnej doby, ktorá sa predĺži.

Teda z tohto stanoviska je zrejmé, že predĺžiť skúšobnú dobu je možné len vtedy, ak

táto skúšobná doba ešte neskončila, teda podmienečné odsúdenie musí v čase rozhodovania

prebiehať, t. j. musí plynúť lehota ustanovenej skúšobnej doby.

V danom prípade došlo k odsúdeniu dňa 21. 10. 2009 s právoplatnosťou dňa 21. 10.

2009, kedy začala plynúť 18-mesacná skúšobná doba do 21. 04. 2011. Súd prvého stupňa

však rozhodoval o premene dňa 27. 02. 2013, teda takmer dva roky po uplynutí skúšobnej

doby. Z uvedených dôvodov potom vzhľadom na citované stanovisko nebolo možné žiadosti

a sťažnosti odsúdeného vyhovieť...».

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu námietok sťažovateľa, ako aj odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba

kvalifikovať ako ústavne udržateľné a zlučiteľné s obsahom práva na súdnu ochranu podľa

v spojení inými článkami a právom na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd súčasne dodáva, že napadnuté uznesenie

krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti. Naopak, závery krajského súdu

vyslovené v označenom rozhodnutí možno charakterizovať ako logické a úplne legitímne.

Z napadnutého uznesenia krajského súdu (a okresného súdu) tiež vyplýva, že za

podstatnú skutočnosť pre svoje rozhodnutie považovali to, že sťažovateľ počas trvania

skúšobnej doby (3 dni pred jej skončením) spáchal úmyselný prečin, za ktorý bol

právoplatne odsúdený, a túto skutočnosť potvrdil aj sám sťažovateľ, keď uviedol v konaní

pred okresným súdom, že „si je vedomý, že v skúšobnej dobe sa dopustil ďalšej trestnej

činnosti“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

ôPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (vrátane návrhu na odloženie

vykonateľnosti namietaného uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013