Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 586/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. až sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo 6. apríla

2011, sp. zn. z 3. novembra 2011, sp. zn. z 27. augusta

2010 a sp. zn. z 10. novembra 2011, ako aj postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 18. septembra 2012, sp. zn.

z 18. septembra 2012, sp. zn. z 28. augusta 2012 a sp. zn.

z 27. septembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu

Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. apríla 2011, sp. zn. 11 Er

1316/2004 z 3. novembra 2011, sp. zn. z 27. augusta 2010 a sp. zn. 11 Er

3488/2007 z 10. novembra 2011 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“),

ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 18. septembra 2012, sp. zn. z 18. septembra

2012, sp. zn. z 28. augusta 2012 a sp. zn.

z 27. septembra 2012 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní splatiť podľa

podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn.

a sp. zn. bolo na zabezpečenie úveru účastníkmi

zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník neplní svoje

povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá

má povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie

exekúcie. Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. a sp. zn.

bol exekučným titulom na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok

rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou S., a. s., B. Súdny exekútor na

základe poverení udelených okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia, t. j.

exekúciu. V priebehu exekučného konania bolo napadnutými uzneseniami okresného súdu

rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na základe odvolaní

sťažovateľky svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil napadnuté rozhodnutia

okresného súdu ako vecne správne.

V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením

označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke

skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie. Navyše, sťažovateľ podal po podaní

odvolania návrh na prerušenie konania postupom podľa ust.

a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ! Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom

rade nerozhodli do skončenia konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania!

Porušovateľ v druhom rade rozhodol priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil... V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje o procesnom

návrhu sťažovateľa! Práve chýbajúca procesná činnosť porušovateľov vecne vyjadrená

vydaním rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust.

a zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej

argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti súdu konať položením

prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným spôsobom porušila

základné práva sťažovateľa...“.

Sťažovateľka podala v priebehu konania pred všeobecnými súdmi návrhy

na prerušenie konaní postupom podľa

(ďalej aj „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré odôvodnila tým, že

«súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady

93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú

podmienku v zmluve o úvere. Máme za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad

pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie...

Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie

týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby

účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového

práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Máme za to, že

v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47

Charty základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná

podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii exekučným

súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy.».

Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom

sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie

civilného procesu), v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad

práva spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym

dvorom Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu, alternatívne postupom a napadnutými rozhodnutiami

krajského súdu, napadnuté rozhodnutia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie

a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení

neskorších predpisov.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti

ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné

konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného

súdu a krajského súdu, ktorými krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutia okresného súdu

o zastavení exekúcií, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv podľa

a dohovoru.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,

odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd zo spisov pôvodne vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. zistil, že sťažovateľka

21. decembra 2012 doručila ústavnému súdu obdobné sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito

sťažnosťami) namietala okrem iného aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami

okresného súdu a postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, pričom v týchto

sťažnostiach okrem iného formuluje aj výhrady voči tomu, že v predmetných veciach

konajúce súdy nepožiadali Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej

otázke. O sťažnostiach pôvodne vedených pod sp. zn. a sp. zn.

ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 5. júna 2013

tak, že tieto spojil na spoločné konanie a následne ich odmietol. Ústavný súd obdobne

rozhodol uznesením sp. zn. z 19. júna 2013 o sťažnostiach pôvodne

vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Porovnaním posudzovaných sťažností a sťažností pôvodne vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, ktoré ústavný súd spojil na spoločné konanie a o ktorých rozhodol

uznesením sp. zn. z 5. júna 2013 a uznesením sp. zn.

z 19. júna 2013 (ktoré odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a zjavnej neopodstatnenosti

sťažností), ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta postup okresného súdu

a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada v nich vysloviť porušenie

tých istých práv a zrušiť totožné uznesenia krajského súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že ústavný súd už o sťažnostiach

sťažovateľky s totožným petitom, teda aj predmetom konania, rozhodol uznesením

sp. zn. z 5. júna 2013 a uznesením sp. zn. z 19. júna 2013.

Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie posudzovaných sťažností ako neprípustných

podľa , keďže tým došlo k naplneniu dôvodu

neprípustnosti zakotveného v . Na tomto závere nič

nemení ani skutočnosť, že posudzované sťažnosti obsahujú podrobnejšiu argumentáciu

vo vzťahu k povinnosti všeobecného súdu prerušiť napadnuté konanie v súvislosti

s prejudiciálnou otázkou. Pokiaľ sťažovateľka chcela rozšíriť alebo doplniť argumentáciu

k už skôr doručeným sťažnostiam, mohla tak urobiť formou ich doplnenia. Keďže

sťažovateľka namiesto uvedeného postupu zvolila podanie nových sťažností, ktorých

predmetom je porušenie identických práv postupom okresného súdu a postupom krajského

súdu v totožnom konaní, vystavila sa tak riziku, že posudzované sťažnosti budú odmietnuté

z dôvodu ich neprípustnosti.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti) v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013