Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 665/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. augusta 2013 doručená sťažnosť Ľ. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. mája 2013.

2. Sťažovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 10. novembra 2009 bol uznaný za vinného zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)

a ods. 2 písm. e) , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

10 rokov.

3. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 2. marca 2010 bolo

odvolanie sťažovateľa proti uvedenému rozsudku okresného súdu zamietnuté.

4. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 30. mája 2013 bolo

dovolanie sťažovateľa podané v trestnom konaní odmietnuté; rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené 11. júna 2013.

5. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v tejto istej veci podal dovolanie aj skôr.

Toto však bolo odmietnuté uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 23. novembra 2010, pričom v tomto skôr podanom dovolaní namietal iné skutočnosti,

než aké namietal v dovolaní neskoršom, ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 30. mája 2013 odmietnuté, v súvislosti s ktorým podáva túto

ústavnú sťažnosť.

6. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa s poukazom na § 372 ods. 2

a s vysvetlením, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na dovolanie, ktoré

bolo odmietnuté, a nie zamietnuté, pričom toto vysvetlenie neodôvodnil. Zároveň najvyšší

súd konštatoval, že je systémovo neúnosné, aby sa mohlo dovolanie podávať znovu

viackrát, hoci aj z iného dôvodu, čo má nútiť dovolateľa vyčerpať všetky dôvody dovolania

naraz.

7. Sťažovateľ s takýmto postupom súdu nesúhlasí a domnieva sa, že mu tak bola

odopretá spravodlivosť. Ustanovenie nezakazuje podať

nové dovolanie opreté o celkom nové skutočností súdom ešte nepreskúmavané, ak bolo iné

dovolanie opreté o iné skutočnosti odmietnuté. Súd nemôže stotožňovať pojmy zamietnuté

(keď sa rozhoduje po preskúmaní merita veci) a odmietnuté (keď sa odmieta podanie bez

preskúmania merita veci z procesných dôvodov). Ak súd tieto pojmy stotožňuje pri výklade

ustanovenia , musí to vo svojom rozhodnutí ústavne

konformným spôsobom vysvetliť, čo sa nestalo. Za týchto okolností obmedzuje sťažovateľa

podať dovolanie iba ustanovenie (lehota troch rokov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu).

Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva záver, aký vyslovil najvyšší súd

vo svojom rozhodnutí, že „prax si vynútila takýto postup, ktorý má nútiť dovolateľa

vyčerpať všetky dôvody dovolania naraz“. Sťažovateľ sa domnieva, že jedine príslušné

ustanovenie zákona ho môže k niečomu nútiť, nie súdna prax, a ak ho k tomu skutočne núti

ustanovenie , musí súdna prax k nemu poskytnúť výklad

zodpovedajúci ústavným štandardom, aby bolo celkom jasné, na základe akých právnych

úvah k nemu prax dospela.

8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa 30.5.2013

porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1

, článku 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

30.5.2013 sa zrušuje.

Sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní, súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania pred Ústavným súdom SR, náhradu trov konania si uplatňuje v súlade

s vyhláškou č. za 2 úkony právnej pomoci (á 130;16 + 7,81 x 2 = 275,94

Eura + 20% DPH -55,18 Eura, spolu 331,12 Eura).“

9. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 30. mája 2013

a v ňom uvedeným výkladom v súvislosti s odmietnutím

jeho opakovaného dovolania a dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je zjavne

neopodstatnená.

12. Materiálny právny štát ( ) je postavený okrem iného na dôvere

občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takej dôvery je stabilita právneho

poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna

istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež

činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo, lebo najskôr aplikáciou a interpretáciou

právnej normy sa vytvára vo verejnosti vedomie toho, čo je a čo nie je právom.

Stabilitu práva, právnu istotou jednotlivca a v konečnom dôsledku tiež mieru dôvery

občana v právo a v inštitúcie právneho štátu ako také preto ovplyvňuje aj to, akým

spôsobom orgány aplikujúce právo, teda predovšetkým súdy, ktorých základnou úlohou je

poskytovať ochranu právam, pristupujú k výkladu právnej normy. Ostatne na takom

význame judikatúry súdov je vybudovaná aj doterajšia judikatúra ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá považuje za zákon v materiálnom

zmysle práve aj judikatúru súdov (Kruslin v. Francúzsko z 24. apríla 1990, Mueller a spol.

v. Švajčiarsko z 24. mája 1988).

13. Ustálenú judikatúru najvyššieho súdu a v nej obsiahnutú interpretáciu

ustanovenia musí považovať sťažovateľ za zákon

v materiálnom zmysle a za súčasť tejto právnej normy. Jej výklad najvyšším súdom

neskrátil obhajovacie práva sťažovateľa jednak preto, že mal možnosť sa obrátiť na tento

súd s dovolaním (čo aj urobil), a jednak preto, že dovolací súd je síce viazaný dôvodmi

dovolania ( ), ale v rámci spravodlivosti procesu ako celku

je vždy povinný zaoberať sa posúdením dopadu v dovolacom konaní preskúmavaného

rozhodnutia do základných práv a slobôd sťažovateľa.

14. V danej súdenej veci dovolací súd uvedené poslanie naplnil už pri preskúmavaní

prvého dovolania sťažovateľa; preto na podávanie ďalšieho dovolania nebol daný žiaden

racionálny procesný dôvod. Opačný postup by len zbytočne zaťažoval dovolací súd, čo

vedie k poškodeniu účastníkov ostatných konaní, ktorých spory aj takto narastajúcou

súdnou zahltenosťou sa nutne ďalej predlžujú bez toho, že by pri tom bolo toto zvýšené

úsilie i finančné výdaje ako na strane účastníkov, tak na strane štátu, vyvážené tým, že by

bola účinnejšie poskytnutá ochrana práv dotknutých účastníkov, a tak umožniť

čo najspravodlivejší a najefektívnejší priechod ich základným právam, slobodám

a spravodlivosti.

15. Ústavný súd s poľutovaním konštatuje, že v tomto smere sa nenaplnil úmysel

a očakávanie zákonodarcu, ktorý ustanovil nutnosť zastúpenia účastníka advokátom

v konaní pred ústavným súdom/najvyšším súdom s nádejou, aby advokátsky primus

zamedzil bezúčelnému podávaniu opravných prostriedkov vrátane ústavných sťažností.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2013