Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 654/2013
PDF · 142.19 KB
No categories available
I. ÚS 654/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.
Rvp 15554/2013 – sp. zn. Rvp 15558/2013, sp. zn. Rvp 15562/2013 – sp. zn. Rvp
15563/2013 a sp. zn. Rvp 15586/2013 – sp. zn. Rvp 15598/2013, zastúpenej advokátom
JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15 NcC 83/2012 z 8. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 15554/2013 –
sp. zn. Rvp 15558/2013, sp. zn. Rvp 15562/2013 – sp. zn. Rvp 15563/2013 a sp. zn.
Rvp 15586/2013 – sp. zn. Rvp 15598/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 15554/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. mája 2013
doručené v záhlaví uvedené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 NcC 83/2012
z 8. októbra 2012 a jemu predchádzajúcim postupom.
II.A
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.B
K spoločnému prerokovaniu vecí
4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,
ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.C
6. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol... .
7. Ústavný súd v predmetných veciach zistil, že sťažovateľka podala viacero
ústavných sťažností, ktorými namietala viaceré (pôvodne samostatne vedené) konania
krajského súdu o námietkach zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom,
ktoré boli krajským súdom spojené na spoločné konanie a následne o nich krajský súd
rozhodol jedným uznesením, a to sp. zn. 15 NcC 83/2012 z 8. októbra 2012. Konkrétne
sťažovateľka podala sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 15554/2013
vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenej na krajskom súde pod sp. zn.
15 NcC 92/2012, ďalej sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15555/2013 vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 95/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn.
Rvp 15556/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
15 NcC 86/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. 15557/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského
súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 93/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15558/2013
vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 89/2012, sťažnosť
vedenú pod sp. zn. Rvp 15562/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod
sp. zn. 15 NcC 88/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15563/2013 vo vzťahu
ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 90/2012, sťažnosť vedenú pod
sp. zn. Rvp 15586/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
15 NcC 87/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15587/2013 vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 84/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn.
Rvp 15588/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
15 NcC 102/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15589/2013 vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 100/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn.
Rvp 15590/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
15 NcC 99/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15591/2013 vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 94/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn.
Rvp 15592/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
15 NcC 91/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15593/2013 vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 101/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn.
Rvp 15594/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
15 NcC 98/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15595/2013 vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 97/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn.
Rvp 15596/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
15 NcC 85/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 15597/2013 vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu vedenému pod sp. zn. 15 NcC 96/2012 a napokon sťažnosť vedenú pod
sp. zn. Rvp 15598/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.
8. Ústavný súd zistil, že svojím uznesením č. k. I. ÚS 511/2013-9 zo 7. augusta 2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 1. októbra 2013, rozhodol o odmietnutí viacerých sťažností
sťažovateľky vo vzťahu ku konaniam o námietkach zaujatosti vedených krajským súdom
pod sp. zn. 15 NcC 94/2012 (sp. zn. Rvp 13720/2013, sp. zn. Rvp 13733/2013 a sp. zn.
Rvp 14150/2013), sp. zn. 15 NcC 85/2012 (sp. zn. Rvp 13727/2013 a sp. zn.
Rvp 14144/2013), sp. zn. 15 NcC 96/2012 (sp. zn. Rvp 13728/2013 a sp. zn.
Rvp 14145/2013), sp. zn. 15 NcC 97/2012 (sp. zn. Rvp 13729/2013 a sp. zn.
Rvp 14146/2013), sp. zn. 15 NcC 98/2012 (sp. zn. Rvp 13730/2013 a sp. zn.
Rvp 14147/2013), sp. zn. 15 NcC 101/2012 (sp. zn. Rvp 13731/2013 a sp. zn.
Rvp 14148/2013), sp. zn. 15 NcC 91/2012 (sp. zn. Rvp 13732/2013 a sp. zn.
Rvp 14149/2013), sp. zn. 15 NcC 99/2012 (sp. zn. Rvp 13734/2013 a sp. zn.
Rvp 14151/2013), sp. zn. 15 NcC 100/2012 (sp. zn. Rvp 13735/2013 a sp. zn.
Rvp 14152/2013), sp. zn. 15 NcC 102/2012 (sp. zn. Rvp 13736/2013 a sp. zn.
Rvp 14153/2013), sp. zn. 15 NcC 84/2012 (sp. zn. Rvp 13737/2013 a sp. zn.
Rvp 14154/2013), sp. zn. 15 NcC 87/2012 (sp. zn. Rvp 13738/2013 a sp. zn.
Rvp 14155/2013), sp. zn. 15 NcC 88/2012 (sp. zn. Rvp 13739/2013 a sp. zn.
Rvp 14156/2013), sp. zn. 15 NcC 90/2012 (sp. zn. Rvp 13740/2013 a sp. zn.
Rvp 14157/2013), sp. zn. 15 NcC 92/2012 (sp. zn. Rvp 13741/2013 a sp. zn.
Rvp 14158/2013), sp. zn. 15 NcC 95/2012 (sp. zn. Rvp 13742/2013 a sp. zn.
Rvp 14159/2013), sp. zn. 15 NcC 86/2012 (sp. zn. Rvp 13743/2013, sp. zn.
Rvp 13768/2013 a sp. zn. Rvp 14160/2013), sp. zn. 15 NcC 93/2012 (sp. zn.
Rvp 13744/2013 a sp. zn. Rvp 14161/2013) a napokon vo vzťahu ku konaniu krajského
súdu sp. zn. 15 NcC 89/2012 (sp. zn. Rvp 13721/2013, sp. zn. Rvp 13745/2013 a sp. zn.
Rvp 14162/2013); uvedené sťažnosti boli odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti podľa
§ 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Dôvodom na ich odmietnutie teda bola skutočnosť,
že všetky sťažovateľkou napadnuté konania krajského súdu o námietkach zaujatosti sudcov
Okresného súdu Žiar nad Hronom boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn.
15 NcC 83/2012; o tomto konaní súbežne rozhodol ústavný súd na neverejnom zasadnutí
senátu konanom 7. augusta 2013, a to svojím uznesením č. k. I. ÚS 514/2013-10
zo 7. augusta 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. októbra 2013.
9. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v konaniach vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 15554/2013 – sp. zn. Rvp 15558/2013, sp. zn. Rvp 15562/2013 – sp. zn.
Rvp 15563/2013 a sp. zn. Rvp 15586/2013 – sp. zn. Rvp 15598/2013 vystupujú identickí
účastníci, je rovnaký predmet konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia
rovnakých práv vo vzťahu ku konaniam krajského súdu, o ktorých už ústavný súd rozhodol
svojím uznesením sp. zn. I. ÚS 514/2013 zo 7. augusta 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 2. októbra 2013. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný
súd konal vo veciach, o ktorých už raz právoplatne rozhodol, a vzhľadom na to ústavný súd
rozhodol tak, že sťažnosti odmietol pre ich neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom
súde].
10. V závere ústavný súd zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní
pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
11. Taktiež poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom
zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú
v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom
období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému
súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto
postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych
prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením
buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2013