Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 624/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. V., C., zastúpeného advokátom JUDr. A. D., B.,

vo veci namietaného porušenia a 4 , ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. V. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2013 doručená sťažnosť Ing. J. V., C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a 4 (ďalej len „“), ako aj

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. októbra 2013.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol ako

žalovaný účastníkom konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. . Mesto S. ako žalobca (ďalej len „žalobca“) požadovalo

v konaní od sťažovateľa zaplatenie sumy 16 893,51 € dlžného nájomného za prenájom

sedacieho bazéna. Rozsudkom okresného súdu č. k. -202 zo 16. februára 2012

bolo žalobe vyhovené. Sťažovateľ sa bránil v konaní započítacou námietkou, ktorou trval

na započítaní svojej pohľadávky voči žalobcovi. Pohľadávka sťažovateľa vyplývala

z vynaloženia nákladov na nevyhnutnú celkovú rekonštrukciu sedacieho bazéna v roku

2011, na ktorú bol povinný žalobca ako prenajímateľ, a to v zmysle ustanovenia § 669

. Sťažovateľ predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia

o nevyhnutnosti vykonania generálnej rekonštrukcie, ktoré však okresný súd v rozsudku

vyhodnotil ako účelové a spochybniteľné. Neuveril tvrdeniu sťažovateľa, že bolo nutné

v roku 2001 vykonať rekonštrukčné práce, lebo považoval za preukázané, že rekonštrukcia

bola vykonaná v priebehu rokov 1997 – 2000, a pokiaľ by aj sťažovateľ práce vykonal, išlo

by iba o nevyhnutné prevádzkové náklady.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, v ktorom vytýkal najmä

nevysporiadanie sa s jeho zásadnými tvrdeniami a dôkazmi. V rozsudku okresného súdu

absentuje akékoľvek zdôvodnenie, prečo sa nevzali do úvahy dôkazy predložené

sťažovateľom, konkrétne list žalobcu z 13. mája 1998 reklamujúci neúplné a nekvalitné

vykonanie rekonštrukcie spoločnosťou D. s. r. o., ako aj list tejto spoločnosti z 15. apríla

1998, ktorým žalobcovi oznamuje, že nebude schopná odstrániť nedostatky nekvalitne

vykonanej rekonštrukcie. Ďalej sa okresný súd jednostranne vysporiadal s výpoveďou

svedka B., keď iba doslovne prevzal argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní, a to

napriek tomu, že výpoveď B. potvrdzuje tvrdenia sťažovateľa. Okresný súd tiež odignoroval

výpoveď svedka K., ktorý podporil skutkové tvrdenia sťažovateľa o nevyhnutnosti

rekonštrukcie sedacieho bazéna.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -248 z 19. júna 2013 bol rozsudok

okresného súdu potvrdený. Krajský súd rozhodol na základe úvahy, že v konaní nebolo

preukázané, že by sa bola oprava vykonaná sťažovateľom realizovala so súhlasom žalobcu

ako prenajímateľa alebo že by bola potrebná a v akom rozsahu. Hoci sťažovateľ predložil

v konaní dôkazy preukazujúce opak tvrdenia krajského súdu, tento sa napriek zásadnej

povahe dôkazov žiadnym spôsobom vo svojom rozsudku s nimi nevysporiadal. Rozsudok

krajského súdu sa stal právoplatným 23. augusta 2013.

Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu označených práv podľa a dohovoru

nedostatočným odôvodnením a arbitrárnosťou rozsudku krajského súdu. Z práva na

spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku krajského súdu vidí sťažovateľ v tom, že tento nedal

jasné a zrozumiteľné odpovede na závažné skutkové a právne tvrdenia sťažovateľa.

Namiesto toho pristúpil k eklektickému a neopodstatnenému výberu dôkazov smerujúcich

k jednostranným záverom. Hoci dospel k záveru o nepreukázaní potreby, resp. rozsahu

opravy sedacieho bazéna, tento svoj záver žiadnym spôsobom nekonkretizoval.

Sťažovateľ je presvedčený, že rozsudkom krajského súdu vznikol stav, keď boli

zásadným spôsobom porušené procesné práva sťažovateľa, nebolo mu umožnené účinné

a reálne uplatnenie jeho základných procesných práv vyplývajúcich z práva na spravodlivý

proces, čo je nezlučiteľné s a dohovorom.

Napokon navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 19. júna 2013 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie

konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 323,50 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. -248 z 19. júna 2013.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Jadrom sťažnosti je tvrdenie, podľa ktorého sa krajský súd (a predtým okresný súd)

nevysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi a námietkami sťažovateľa, pričom

jednostrannou selekciou dospel k záveru o neopodstatnenosti pohľadávky sťažovateľa,

ktorú žiadal v konaní započítať voči nároku uplatnenému žalobcom.

Sťažovateľ je toho názoru, že krajským súdom mu nebolo umožnené účinné a reálne

uplatnenie jeho základných procesných práv vyplývajúcich z práva na spravodlivý proces.

Sťažovateľ teda vlastne tvrdí, že postupom krajského súdu (a predtým aj okresného súdu)

mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na takto formulovanú námietku sťažovateľa prichádzala do úvahy ešte

možnosť podania dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)

. Sťažovateľ však dovolanie nepodal. To znamená, že

nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý vo vzťahu k uplatňovanej (tvrdenej)

námietke prichádzal do úvahy a ktorý treba považovať v zásade za účinný prostriedok

ochrany práv.

Napokon treba poznamenať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval),

že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto neprichádzal do úvahy

ani prípadný postup ústavného súdu v zmysle .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013