Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 625/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., vo veci

namietaného porušenia a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom

v Banskej Bystrici pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra

2013 osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z pripojeného dovolania vyplýva, že sťažovateľka vykonáva

podnikateľskú činnosť najmä v oblasti cestnej dopravy. V rámci tejto podnikateľskej

činnosti bola v obchodnom záväzkovom vzťahu so spoločnosťou G. (ďalej len

„žalobkyňa“). Všetky obchodné záväzkové vzťahy so žalobkyňou boli ukončené k aprílu

2008. Napriek tomu v období od júna 2008 do augusta 2008 žalobkyňa vykonala opakovane

mylné platby na bankový účet sťažovateľky v celkovej výške 17 010 €. Na strane žalobkyne

tak došlo k plneniu bez právneho dôvodu, a tým ku vzniku nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Návrhom na začatie konania z 26. novembra 2010 žalobkyňa

uplatnila voči sťažovateľke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-216 z 2. októbra 2012 bola sťažovateľke ako žalovanej uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni 17 010 € istiny s úrokmi z omeškania. Proti rozsudku podala

sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala najmä to, že okresný súd vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to čo sa týka ustálenia, či právny vzťah medzi

účastníčkami konania má občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu povahu, pričom

odôvodnenie rozsudku je rozporné a neurčité, a preto nepreskúmateľné. Rozsudkom

krajského súdu č. k. -272 z 27. júna 2013 bol rozsudok okresného súdu

potvrdený.

Sťažovateľka následne podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, prípustnosť

ktorého sa opiera o ustanovenie s tým, že

odňatie možnosti konať pred súdom je dôsledkom nejasného a nepresvedčivého

odôvodnenia rozsudku krajského súdu. V dovolaní súčasne namietala aj nesprávne právne

posúdenie veci.

Podľa názoru sťažovateľky právny vzťah medzi účastníčkami konania bol

všeobecnými súdmi nesprávne považovaný za obchodnoprávny, hoci správne išlo

o občianskoprávny vzťah, čo vyplýva zo skutočnosti, že obchodnoprávne vzťahy medzi

oboma podnikateľskými subjektmi sa ukončili ešte k mesiacu apríl 2008 a k plneniam bez

právneho dôvodu došlo až po tomto termíne. Preto aj na premlčanie práva žalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa sťažovateľka v konaní pred všeobecnými

súdmi dovolávala, sa nemohla vzťahovať úprava premlčania podľa ,

ale občianskoprávna premlčacia doba. Všeobecné súdy túto otázku nesprávne posúdili

a námietku premlčania uplatnenú sťažovateľkou neakceptovali.

Vzhľadom na to, že v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sa nejednotne posudzuje otázka, či nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu zakladá procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. f) , alebo má za následok procesnú vadu konania

podľa ustanovenia , sťažovateľka popri

sťažnosti ústavnému súdu podala 30. septembra 2013 aj dovolanie. V tejto súvislosti žiada,

aby ústavný súd vyčkal s rozhodnutím o prijateľnosti ústavnej sťažnosti do rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 27. júna 2013 zrušený a vec bola vrátená

na ďalšie konanie. Napokon požaduje aj náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľka sama uvádza (a listinným dôkazom preukazuje), že proti rozsudku

krajského súdu č. k. -272 z 27. júna 2013 podala dovolanie, prípustnosť

ktorého opiera o ustanovenie . Odňatie

možnosti konať pred súdom vidí sťažovateľka ako účastníčka konania v nedostatočnom

odôvodnení rozsudkov všeobecných súdov.

Za daného stavu právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky má

najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu.

Pokiaľ by sťažovateľka nebola v dovolacom konaní úspešná, bude mať možnosť

obrátiť sa na ústavný súd postupom podľa , a to tak vo vzťahu voči

dovolaciemu rozhodnutiu najvyššiemu súdu, ako aj voči rozsudku krajského súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013