Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 703/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky ne neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. R. H., I., zastúpenej advokátom JUDr. J. K.,

Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 19. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. R. H. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2013 doručená sťažnosť Mgr. R. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 19. augusta 2013, ktorým bola obžalovaná MUDr. E. G.

oslobodená spod obžaloby prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného

zákona.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako poškodená v trestnom

konaní proti obvinenej nemala sama plnohodnotnú možnosť navrhnúť doplnenie

dokazovania o nové dôkazy, ale iba prostredníctvom tretej osoby (prokurátorom), preto je

toho názoru, že postupom krajského súdu boli porušené jej označené základné práva.

Navrhla preto ústavnému súdu vysloviť porušenie práv garantovaných

a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu, toto rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj existencia

a ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení všeobecného súdu posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.

6. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

7. Vychádzajúc z uvedených súvislostí ústavný súd dospel k záveru, že postup

a napadnutý oslobodzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje také nedostatky,

na základe ktorých by bolo možné po prípadnom prijatí sťažnosti dospieť k záveru, že ním

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka ako poškodená mohla aktívne vystupovať

pri zisťovaní skutkového stavu veci v konaní pred všeobecnými súdmi, mala právo robiť

návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a právo predkladať dôkazy či právo

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom ( ), mala aj právo podať

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale len pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody [ ], teda v žiadnom prípade nemá právo

na podanie opravného prostriedku proti výroku o vine, a to či už v inštančnom postupe

pred všeobecnými súdmi (formou dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu), alebo

v konaní o ústavnej sťažnosti podľa .

8. Sťažovateľka musí zobrať do úvahy skutočnosť, že vymedzenie trestného činu,

stíhanie páchateľa a jeho potrestanie nie je vecou jej aktivity pred orgánmi činnými

v trestnom konaní a súdmi, ale je vecou vzťahu medzi štátom a jeho orgánmi verejnej moci

a páchateľmi trestného činu. Štát prostredníctvom týchto orgánov rozhoduje podľa pravidiel

trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto

procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych

hmotných práv poškodeného; o týchto sa ešte bude rozhodovať v konaní pred civilným

okresným súdom potom, ako ich sťažovateľka urobí predmetom v návrhu na začatie

konania podľa tretej časti .

9. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2013