Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 593/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M., š. p., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa Slovenskej

republiky a na rovnosť v konaní podľa postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. a

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M., š. p., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2013 doručená sťažnosť M., š. p. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

(ďalej len „ústava“) a na rovnosť v konaní podľa postupom Okresného

súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «v konaní vedenom na Okresnom súde... pôvodne

pod č. k. 16 bol na návrh navrhovateľa „B., s. r. o.“, ktorý bol podaný súdu

dňa 22. 11. 2011 proti odporcovi „M., š. p.“, vydaný platobný rozkaz dňa 25. 11. 2011,

podľa ktorého mal odporca zaplatiť navrhovateľovi sumu 11 223,62 € s prísl...».

Proti platobnému rozkazu podal sťažovateľ odpor a súčasne si „uplatnil vzájomným

návrhom svoj nárok voči navrhovateľovi, ktorý mu vznikol titulom náhrady škody

spôsobenej vadným plnením navrhovateľa“.

Okresný súd v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 12. júla 2012

účastníkom konania oznámil, že „vzájomný návrh“, ktorým sa sťažovateľka domáha proti

navrhovateľovi zaplatenia sumy 11 497,11 € s prísl. z titulu náhrady škody, vylučuje

na samostatné konanie (toto konanie bolo od 25. júla 2012 vedené ďalej pod sp. zn.

), pričom „odo dňa začatia konania vedeného na Okresnom súde... pod č. k.

vo veci navrhovateľa... o zaplatenie 11 497,11 €, t. j. od 25. 07. 2012 do

dnešného dňa (09. 09. 2013), t. j. za 416 dní (!) okresný súd nevykonal ani jeden - jediný

procesný úkon vo veci samej“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti ďalej podrobne chronologicky opisuje priebeh konania

vo veci vedenej pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené

19. augusta 2013 na základe rozsudku okresného súdu z 20. septembra 2012 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. júna 2013, a tvrdí, že „konajúci súd nie je v danej veci (veciach)

nezávislý a nestranný a rozhodol účelovo v neprospech sťažovateľa“, čím malo dôjsť

k namietanému porušeniu .

Dňa 9. septembra 2013 bolo sťažovateľovi doručené „Upovedomenie o začatí

exekúcie od exekútora JUDr. Ing. M. P...“.

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti uviedol, že okresný súd postupom v konaní

vedenom pod sp. zn. a «procesným rozhodnutím o vylúčení vzájomného

návrhu odporcu na samostatné konanie, následne nekonaním v tejto veci ()

po dobu dlhšiu ako jeden rok, dostal odporcu (M.) do pozície povinného bez možnosti

ekonomicky spor spravodlivo usporiadať.

Tu zhliadame porušenie ústavného práva zakotveného v , ods. 3 SR, t. j.

že: „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.“

Vychádzame pri tomto závere najmä z toho, že sťažovateľ v pôvodne tom istom spore

uplatňoval svoj nárok na náhradu škody vzniknutej vadným plnením odporcu - zhotoviteľa

diela, prejavuvšom sa už počas vykonávania diela. Škodu bolo možné zdokumentovať len v

momente odstúpenia od zmluvy, lebo dielo muselo byť urýchlene dokončené náhradným

dodávateľom (ako je uvedené vyššie - jednalo sa o demontovanú strechu koncom leta 2011,

trvalé dažde a ničnerobenie zhotoviteľa). A tak nemožno už dnes, s odstupom času, vykonať

napr. znalecké dokazovanie na mieste samom, lebo dielo - stavba je dokončená, funkčná a

vady pôvodného zhotoviteľa odstránené. Takto súd svojím postupom v konaní č. 12 Cb

35/2012 a konaní dostal sťažovateľa do dôkaznej núdze. Je pritom

všeobecne známe, že preukázanie vzniku, výšky škody a zodpovednosti za škodu je zo strany

poškodeného obtiažne a rozhodnutie súdu v nedohľadne.

Máme za to, že pri pragmatickom posudzovaní veci nestranným a nezávislým súdom,

treba mať na zreteli aj ekonomické porovnanie spoločností - účastníkov konania..

Sťažovateľ, okrem uplatňovania svojich nárokov a namietania postupu súdu v konaní

, osobitne nenamietal prieťahy u predsedu Okresného súdu v konaní 12 Cb

35/2012 z toho dôvodu, že návrhy na dokazovanie zo strany sťažovateľa mal súd k

dispozícii. I dôkazy samotné, najmä výňatky zo znaleckého posudku o dôvodoch a výške

škody... Mali sme za to, že súd, vylúčiac nárok sťažovateľa na samostatné konanie, vo veci

koná. Ukázalo sa, že nekoná. Ukázalo sa, že koná len vo veci , v ktorom to

konaní sťažovateľ vystupoval na strane odporcu.

Navrhujeme, aby práve tieto okolnosti boli považované za okolnosti hodné

osobitného zreteľa, prečo podávame túto ústavnú sťažnosť.».

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

„1. Základné právo M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48,

ods. 2 SR v konaní porušené bolo,

2. Základné právo M... „domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky“ podľa , ods. 1 ... porušené bolo,

3. Základné právo M... zakotvené v , ods. 3 SR... , v konaní 12

Cb/361/2011 porušené bolo,

4. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20. 09.

2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 12 Cb/361 zo dňa 27. 06.

2013, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 08. 2013,

5. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, aby v konaní

rozhodol podľa , ods. 1, 2 o spojení veci vedenej pod sp. zn.

a pod sp. značkou a aby konal v spojených veciach bez zbytočných

prieťahov,

6. M..., sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000.- €, ktoré je Okresný súd

Žiar nad Hronom vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,

7. Okresný súd žiar nad Hronom je povinný uhradiť M... trovy konania v sume

275,94 € na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia.“

Okrem toho sťažovateľ žiada, aby ústavný súd podľa

uložil „spoločnosti B., s. r. o.,... zdržať sa oprávnenia jej priznaného, t. j. zdržať sa výkonu

rozhodnutia Okresného súdu..., resp. v ňom až do právoplatného ukončenia veci vedenej na

tomto Okresnom súde pod č. k. nepokračovať,

Ukladá exekútorovi JUDr. Ing. M. P., aby v exekučnom konaní vedenom pod č. k. EX

1135/2013, bez ohľadu na využitie alebo nevyužitie opravných prostriedkov povinným v

exekučnom konaní, nepokračoval až do právoplatného ukončenia veci vedenej na tomže

Okresnom súde pod č. k. .“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní

každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

a na rovnosť v konaní podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie , ktoré odôvodnil tým,

že v právoplatne skončenom konaní vedenom pod sp. zn. „konajúci súd nie

je v danej veci (veciach) nezávislý a nestranný a rozhodol účelovo v neprospech

sťažovateľa“.

Porušenie „ústavného práva“ zakotveného v sťažovateľ vidí

v tom, že „procesným rozhodnutím o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné

konanie, následne nekonaním v tejto veci () po dobu dlhšiu ako jeden rok,

dostal odporcu (M.) do pozície povinného bez možnosti ekonomicky spor spravodlivo

usporiadať“.

Z okolností prípadu je tiež zrejmé, že sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu okresného

súdu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie podal na ústavnom súde aj

oneskorene, keďže procesné uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť ešte

25. júla 2012 a sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu až 20. septembra 2013,

teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti

smerujúcej proti postupu a uzneseniu okresného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde mohol odmietnuť aj ako oneskorene podanú.

2. K namietanému základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namieta, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vylúčení vzájomného návrhu

sťažovateľa na ďalšie konanie, t. j. od 25. júla 2012, nekoná a je nečinný viac ako 416 dní,

čím podľa neho dochádza k porušeniu jeho základného práva podľa .

Sťažovateľ k tomu uviedol, že prieťahy u predsedu okresného súdu v konaní sp. zn.

osobitne nenamietal z toho dôvodu, že „návrhy na dokazovanie zo strany

sťažovateľa mal súd k dispozícii. I dôkazy samotné, najmä výňatky zo znaleckého posudku

o dôvodoch a výške škody... Mali sme za to, že súd, vylúčiac nárok sťažovateľa

na samostatné konanie, vo veci koná. Ukázalo sa, že nekoná. Ukázalo sa, že koná len

vo veci , v ktorom to konaní sťažovateľ vystupoval na strane odporcu.

Navrhujeme, aby práve tieto okolnosti boli považované za okolnosti hodné

osobitného zreteľa, prečo podávame túto ústavnú sťažnosť.“.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať

sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Inak povedané, keďže proti

sudcovi všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného

súdu iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle zákona

o sudcoch treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy.

Ústavný súd sa nestotožňuje s obranou sťažovateľa, že nevyčerpanie iných právnych

prostriedkov nápravy odôvodňoval tým, že si myslel, že okresný súd „vylúčiac nárok

sťažovateľa na samostatné konanie, vo veci koná“, a preto podľa sťažovateľa by mal

ústavný súd tieto okolnosti považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 53

ods. 2 a jeho sťažnosť akceptovať.

Ústavný súd tiež konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konania od 25. júla

2012 až doteraz ešte neodôvodňuje taký postup ústavného súdu, ktorý by v zmysle jeho

judikatúry akceptoval nevyužitie sťažnosti na prieťahy v konaní z dôvodov uvádzaných

sťažovateľom v tejto sťažnosti.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako neprípustnú podľa

v spojení s .

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013