Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 593/2013
PDF · 185.54 KB
No categories available
III. ÚS 593/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M., š. p., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/361/2011 a
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 Cb/35/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M., š. p., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. septembra 2013 doručená sťažnosť M., š. p. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom Okresného
súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12
Cb/361/2011 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/35/2012.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «v konaní vedenom na Okresnom súde... pôvodne
pod č. k. 16 Rob/1059/2011 bol na návrh navrhovateľa „B., s. r. o.“, ktorý bol podaný súdu
dňa 22. 11. 2011 proti odporcovi „M., š. p.“, vydaný platobný rozkaz dňa 25. 11. 2011,
podľa ktorého mal odporca zaplatiť navrhovateľovi sumu 11 223,62 € s prísl...».
Proti platobnému rozkazu podal sťažovateľ odpor a súčasne si „uplatnil vzájomným
návrhom svoj nárok voči navrhovateľovi, ktorý mu vznikol titulom náhrady škody
spôsobenej vadným plnením navrhovateľa“.
Okresný súd v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 12 Cb/361/2011 12. júla 2012
účastníkom konania oznámil, že „vzájomný návrh“, ktorým sa sťažovateľka domáha proti
navrhovateľovi zaplatenia sumy 11 497,11 € s prísl. z titulu náhrady škody, vylučuje
na samostatné konanie (toto konanie bolo od 25. júla 2012 vedené ďalej pod sp. zn.
12 Cb 35/2012), pričom „odo dňa začatia konania vedeného na Okresnom súde... pod č. k.
12 Cb/35/2012 vo veci navrhovateľa... o zaplatenie 11 497,11 €, t. j. od 25. 07. 2012 do
dnešného dňa (09. 09. 2013), t. j. za 416 dní (!) okresný súd nevykonal ani jeden - jediný
procesný úkon vo veci samej“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti ďalej podrobne chronologicky opisuje priebeh konania
vo veci vedenej pod sp. zn. 12 Cb/361/2011, ktoré bolo právoplatne skončené
19. augusta 2013 na základe rozsudku okresného súdu z 20. septembra 2012 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
43 Cob/16/2013 z 27. júna 2013, a tvrdí, že „konajúci súd nie je v danej veci (veciach)
nezávislý a nestranný a rozhodol účelovo v neprospech sťažovateľa“, čím malo dôjsť
k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy.
Dňa 9. septembra 2013 bolo sťažovateľovi doručené „Upovedomenie o začatí
exekúcie od exekútora JUDr. Ing. M. P...“.
Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti uviedol, že okresný súd postupom v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 Cb/361/2011 a «procesným rozhodnutím o vylúčení vzájomného
návrhu odporcu na samostatné konanie, následne nekonaním v tejto veci (12 Cb 35/2012)
po dobu dlhšiu ako jeden rok, dostal odporcu (M.) do pozície povinného bez možnosti
ekonomicky spor spravodlivo usporiadať.
Tu zhliadame porušenie ústavného práva zakotveného v čl. 47, ods. 3 Ústavy SR, t. j.
že: „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.“
Vychádzame pri tomto závere najmä z toho, že sťažovateľ v pôvodne tom istom spore
uplatňoval svoj nárok na náhradu škody vzniknutej vadným plnením odporcu - zhotoviteľa
diela, prejavuvšom sa už počas vykonávania diela. Škodu bolo možné zdokumentovať len v
momente odstúpenia od zmluvy, lebo dielo muselo byť urýchlene dokončené náhradným
dodávateľom (ako je uvedené vyššie - jednalo sa o demontovanú strechu koncom leta 2011,
trvalé dažde a ničnerobenie zhotoviteľa). A tak nemožno už dnes, s odstupom času, vykonať
napr. znalecké dokazovanie na mieste samom, lebo dielo - stavba je dokončená, funkčná a
vady pôvodného zhotoviteľa odstránené. Takto súd svojím postupom v konaní č. 12 Cb
35/2012 a konaní 12 Cb 361/2011 dostal sťažovateľa do dôkaznej núdze. Je pritom
všeobecne známe, že preukázanie vzniku, výšky škody a zodpovednosti za škodu je zo strany
poškodeného obtiažne a rozhodnutie súdu v nedohľadne.
Máme za to, že pri pragmatickom posudzovaní veci nestranným a nezávislým súdom,
treba mať na zreteli aj ekonomické porovnanie spoločností - účastníkov konania..
Sťažovateľ, okrem uplatňovania svojich nárokov a namietania postupu súdu v konaní
12 Cb/361/2011, osobitne nenamietal prieťahy u predsedu Okresného súdu v konaní 12 Cb
35/2012 z toho dôvodu, že návrhy na dokazovanie zo strany sťažovateľa mal súd k
dispozícii. I dôkazy samotné, najmä výňatky zo znaleckého posudku o dôvodoch a výške
škody... Mali sme za to, že súd, vylúčiac nárok sťažovateľa na samostatné konanie, vo veci
koná. Ukázalo sa, že nekoná. Ukázalo sa, že koná len vo veci 12 Cb/361/2011, v ktorom to
konaní sťažovateľ vystupoval na strane odporcu.
Navrhujeme, aby práve tieto okolnosti boli považované za okolnosti hodné
osobitného zreteľa, prečo podávame túto ústavnú sťažnosť.».
Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
„1. Základné právo M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48,
ods. 2 Ústavy SR v konaní 12 Cb/35/2012 porušené bolo,
2. Základné právo M... „domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky“ podľa čl. 46, ods. 1 Ústavy... porušené bolo,
3. Základné právo M... zakotvené v čl. 47, ods. 3 Ústavy SR... , v konaní 12
Cb/361/2011 porušené bolo,
4. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20. 09.
2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 12 Cb/361 zo dňa 27. 06.
2013, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 08. 2013,
5. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiari nad Hronom, aby v konaní
rozhodol podľa § 112, ods. 1, 2 O. s. p. o spojení veci vedenej pod sp. zn. 12 Cb/35/2012
a pod sp. značkou 12 Cb/361/2011 a aby konal v spojených veciach bez zbytočných
prieťahov,
6. M..., sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000.- €, ktoré je Okresný súd
Žiar nad Hronom vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,
7. Okresný súd žiar nad Hronom je povinný uhradiť M... trovy konania v sume
275,94 € na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.“
Okrem toho sťažovateľ žiada, aby ústavný súd podľa § 52 zákona o ústavnom súde
uložil „spoločnosti B., s. r. o.,... zdržať sa oprávnenia jej priznaného, t. j. zdržať sa výkonu
rozhodnutia Okresného súdu..., resp. v ňom až do právoplatného ukončenia veci vedenej na
tomto Okresnom súde pod č. k. 12 Cb/35/2012 nepokračovať,
Ukladá exekútorovi JUDr. Ing. M. P., aby v exekučnom konaní vedenom pod č. k. EX
1135/2013, bez ohľadu na využitie alebo nevyužitie opravných prostriedkov povinným v
exekučnom konaní, nepokračoval až do právoplatného ukončenia veci vedenej na tomže
Okresnom súde pod č. k. 12 Cb/35/2012.“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní
každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/361/2011 a základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/35/2012
1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/361/2011
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré odôvodnil tým,
že v právoplatne skončenom konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/361/2011 „konajúci súd nie
je v danej veci (veciach) nezávislý a nestranný a rozhodol účelovo v neprospech
sťažovateľa“.
Porušenie „ústavného práva“ zakotveného v čl. 47 ods. 3 ústavy sťažovateľ vidí
v tom, že „procesným rozhodnutím o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné
konanie, následne nekonaním v tejto veci (12 Cb 35/2012) po dobu dlhšiu ako jeden rok,
dostal odporcu (M.) do pozície povinného bez možnosti ekonomicky spor spravodlivo
usporiadať“.
Z okolností prípadu je tiež zrejmé, že sťažovateľ sťažnosť proti uzneseniu okresného
súdu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie podal na ústavnom súde aj
oneskorene, keďže procesné uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť ešte
25. júla 2012 a sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu až 20. septembra 2013,
teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti
smerujúcej proti postupu a uzneseniu okresného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde mohol odmietnuť aj ako oneskorene podanú.
2. K namietanému základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/35/2012
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namieta, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Cb/35/2012 od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vylúčení vzájomného návrhu
sťažovateľa na ďalšie konanie, t. j. od 25. júla 2012, nekoná a je nečinný viac ako 416 dní,
čím podľa neho dochádza k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ k tomu uviedol, že prieťahy u predsedu okresného súdu v konaní sp. zn.
12 Cb 35/2012 osobitne nenamietal z toho dôvodu, že „návrhy na dokazovanie zo strany
sťažovateľa mal súd k dispozícii. I dôkazy samotné, najmä výňatky zo znaleckého posudku
o dôvodoch a výške škody... Mali sme za to, že súd, vylúčiac nárok sťažovateľa
na samostatné konanie, vo veci koná. Ukázalo sa, že nekoná. Ukázalo sa, že koná len
vo veci 12 Cb/361/2011, v ktorom to konaní sťažovateľ vystupoval na strane odporcu.
Navrhujeme, aby práve tieto okolnosti boli považované za okolnosti hodné
osobitného zreteľa, prečo podávame túto ústavnú sťažnosť.“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05,
III. ÚS 401/2008), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať
sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý
vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52
ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Inak povedané, keďže proti
sudcovi všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného
súdu iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle zákona
o sudcoch treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy.
Ústavný súd sa nestotožňuje s obranou sťažovateľa, že nevyčerpanie iných právnych
prostriedkov nápravy odôvodňoval tým, že si myslel, že okresný súd „vylúčiac nárok
sťažovateľa na samostatné konanie, vo veci koná“, a preto podľa sťažovateľa by mal
ústavný súd tieto okolnosti považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 53
ods. 2 zákona o ústavnom súde a jeho sťažnosť akceptovať.
Ústavný súd tiež konštatuje, že doterajšia dĺžka napadnutého konania od 25. júla
2012 až doteraz ešte neodôvodňuje taký postup ústavného súdu, ktorý by v zmysle jeho
judikatúry akceptoval nevyužitie sťažnosti na prieťahy v konaní z dôvodov uvádzaných
sťažovateľom v tejto sťažnosti.
Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako neprípustnú podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013